Stretla som ho... už ani neviem ako dávno.. roky rokúce... a pritom som ho celý čas hľadala..

Bola som zahrabaná do seba a nevidela som čo som vidieť mala.. Stál vždy tak blízko a pritom tak ďaleko.. aby mi náhodou neublížil, aby si náhodou neublížil...

A zrazu stál vedľa mňa a mňa sa to dotklo.. otvorila som oči.. Pod lampou najväčšia tma..

Celý čas som bola zavretá v bolesti.. A tak som si na ňu zvykla, že som neverila, že je život aj bez nej... a on tu celý čas bol.. svet lásky, svet pochopenia, svet porozumenia, jeho svet.. môj svet..náš svet...Svet kde môžem byť sama sebou a nebáť sa, že budem odsúdená...

Ako to, že som ho nevidela??? Ušetrila by som si toľko sklamaní... Ale to už je minulosť.. bolesť je minulosť... už nepatrí do osnov môjho života...Podal mi ruku a ja som nepremýšľala ani sekundu.. Bola horúca, tak ako jeho srdce... tak ako jeho pohľad...

Vedela som, že toto je iné... Bojím sa.. ale kto sa nebojí? Keď cíti, že prichádza niečo obrovské??? Každý.. Ja som sa rozhodla to risknúť.. všetko alebo nič...

Keď počujem buchot jeho srdca pod mojím uchom... keď cítim to pevné objatie.. verím, že nebo existuje.. vždy existovalo... len ja som bola slepá a hľadala som ho v pekle.. spätný chod..a konečne tá správna a jediná cesta...

Konečne som šťastná... po Tvojom boku

 Blog
Komentuj
 fotka
acvd43xa7w  21. 12. 2011 02:09
juuuu...
 fotka
spana  21. 12. 2011 12:20
Napíš svoj komentár