a rosa zľahka zeleň polieva,
slnečné lúče sa kĺžu krajinou
a srdce mé netrpezlivé necháva sa viesť túžbou jedinou.
Do diaľav krásnych, tajomných
plných príbehov, zatiaľ neznámych,
i ja nad životom sa chvíľu zamýšľam,
koľkokrát takáto chvíľa prišla a odišla?
Možno by lásku človek iným chcel dať,
no boji sa srdcé své viacej otvárať,
a miesto chyby ďalšej tak
radšej čaká na zázrak.
Dospelým veru ľahké byť nie je,
keď okúšaš toľké beznádeje.
Dobré je však oporu svoju mať,
a vedieť, na koho sa spoliehať.
V pokoji, s radosťou,no najmä úctou preveľkou
za život ďakovať s pokorou hlbokou,
to je cieľom mojím najmilším práve,
a vierou i nádejou žiť i v tomto dave.
(napísané 28.5.2014)
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár