Fráza, ktorú počujeme ako radu stále, keď sme smutní. Nedarí sa ti ? Bude lepšie. Máš depky pre niekoho ? Bude lepšie. Stratil si zmysel života ? Bude lepšie.. a bude vážne niekedy lepšie ? Hm.. nie.
Mala som 12 rokov keď som zažila svoj ako tak prvý rozchod. Viem, je to detinské, že 12ročné dievča sa deprimovalo chlapcom, veď som bola dieťa.. ( netvrdím, že teraz ešte niesom ) ale vysvetlite dievčaťu v puberte, ktoré rebelovalo tým, že si odmietalo umývať vlasy ( áno, hanbím sa zato veľmi ), že v mojom veku je absurdné trápiť sa nad takýmito vecami, tie majú byť odo mňa ešte na míle vzdialené.. ale k pointe. Z mojej detskej lásky som sa nezotavovala viac ako dva týždne, a to mi nešlo do hlavy.
Ako to, že som na osobu, ktorá mi bola tak blízka dokázala tak rýchlo zabudnúť, ba som ju až mala ''na háku'' ? Som typ človeka, ktorý svoje myšlienky a pochody zabudne hneď na druhý deň, no toto ma držalo celé tri roky.. vlastne do včerajška. Pochopila som jedno- nikdy nebude lepšie. Ja sa musím stať tou lepšou, každou chybou, každým sklamaním musím byť silnejšia... nemôžem dovoliť, aby mi niekto zasahoval do života a riadil mi ho. Nemôžem pripustiť, aby ma klebety a urážky zakomplexovali, mam byť voči ním odolná...ľahšie sa to povie, ako koná, ja viem. Ale týmto sľubujem jedno.
Budem lepšia.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
willbebetter
8. 11.novembra 2012 09:36
ano, bude lepsie, ak sa o to sami pricinime. nik to nespravi za nas.
2
Dobre už bolo.
"Nemôžem dovoliť..." A prečo by si nemohla? Čo si policajt? Nechaj život robiť si svoje, raz na teba príde rada, keď budú šťastie rozdávať.
"Nemôžem dovoliť..." A prečo by si nemohla? Čo si policajt? Nechaj život robiť si svoje, raz na teba príde rada, keď budú šťastie rozdávať.
Napíš svoj komentár