Ked ma zastaví na ulici drobná babička a začne rozprávať o nádhernom počasí, ručička mojej nálady sa vždy posúva doprava. Vždy keď sa na mňa tí ľudia usmejú, môj deň je o niečo krajší. Babička, malý chlapec alebo moja desaťročná suseda.
Nech si o mne myslí kto chce, čo len chce, ja sa proste rada rozprávam, a to s kýmkoľvek. O čomkoľvek. Nedokážem byť s niečím sama. Potrebujem niekoho, komu môžem povedať o čare jesenných farieb, o radostiach či starostiach, o prežitom dni.
Potrebujem ľudí a ich spoločnosť.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
madlygirl
30. 11.novembra 2009 18:05
u mňa je to tiež takto
Napíš svoj komentár