Hľadáme, hľadáme,
stále čosi
nemáme
bažíme to v rukách mať
nech máme čo
rozobrať.

Nájsť
a vzápätí to pokaziť.
Mať
a rýchlo to poraziť.

Vzdať
a potom sa postaviť.
Pomôcť
a potom ho doraziť.

Tak to prosto v živote chodí.

A keď predsa
lásku máme
tak ju rýchlo
preškrtáme.
Prečo?
To nevieme.

Zhluk písmen
na riadku
všetko mať
-tip-top-
v poriadku.
Je to však okej,
kmitať stále
na vlásku?

Život je
osemsmerovka
keď si ako jebo
vyškrtáš
všetko
pekné.

A na konci ti ostane
jedno veľké prázdno.

Byť
a či nebyť?
Počkať chvíľu,
či hneď sa zabiť?

Najľahšie je
odjebať si mozog z hlavy
keď ťa život
priotrávi.

Hrdinom však ostáva,
kto na zemi zostáva!

Načo lásku?
Škrtajme
a nikomu ju nedajme!

Načo šťastie?
Škrtajme
a šťastným všetko pokazme!

Rozprávky?
Len škrtajme
a deťom pravý svet ukážme!

Zhora
nadol.
Život priadol.
Doľava
a doprava.
Konala sa poprava.
Šikmo, rovno
-pospiatky-
ostali sme na prášky.

Pravda
skrytá vo víne
opitej slečny.
Tie dve slová
nevinné,
keď jeden sľúbi
a druhý ľúbi.

Dôvera?
Blá, blá, blá.
Nevera.

Vyškrtnúť zo života sa dá veľa
a niekedy sa ako idioti chováme
a preto všetko vyškrtáme
i to...
... čo nechceme.

Láska
je len dezilúzia
dvoch tiel,
kde traja po sebe túžia
a ten štvrtý rozkročí nohy.

Láska je len...

Ďalší rébus,
ďaľšie tajno
neznámo
a osemsmerovka.

Lúšti,
písmena poskladaj
a pravda ukáže sa ti:

,,Už neškrtaj!"

 Blog
Komentuj
 fotka
purenarcissism  24. 9. 2012 00:41
ďakujem.
Napíš svoj komentár