Môžeš sa k nemu vrátiť v myšlienkach, môžeš si predstavovať, ako plynul, aké to bolo, keď ti tiekol pomedzi prsty, a ty si si neuvedomoval, čo všetko si máš užívať, lebo viackrát to už nepríde.
Sny sú vraj na to aby sa snívali, ale čo so snom, ktorý si zahodil do koša?
Máš sa ponoriť do odpadkov, brodiť sa bordelom čo sa stal, len preto, aby si našiel ten kúsok, ten záchvev nádeje, čo ti predpovedá budúcnosť?
Vieš, že to chceš, vieš, že to mať nebudeš. Vieš, že sa s tým máš zmieriť, ale to srdce, ktoré sa snažilo obaliť do kameňa ti to nedovolí. Snažilo sa zabudnúť, snažilo sa prepísať, ale čím ďalej beží čas, tým ďalej do minulosti hľadíš.
Hľadáš ten jediný okamih šťastia, čo si si nevážil. A cítiš sa hlúpo, že chceš niečo čo nemáš právo žiadať. Ale ako si máš pomôcť? Na toto stále neexistujú lieky. A ani čas nieje ten dokonalý medikament. Čas len posúva myšlienky ďalej a ďalej, rozmazáva ich, lebo mozog chce zabudnúť, len duša nie...
A tak ti odletela druhá polovička. Na krídlach času ju sleduješ ako dokáže fungovať bez teba a ty vieš, že nestojíš už ani za to zrnko piesku v presýpacích hodinách. Tak nech ťa vietor odveje...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár