Keď som bola malá učili ma otrepanú frázu:,,To najlepšie čo si môžeš priať je zdravie, šťastie a láska." Ako som rástla, stávali sa tieto slovíčka súčasťou môjho každodenného života, ale nikdy som sa ich nesnažila rozvíjať do hĺbky, ale dnes keď som prišla domov, ľahla na postel a pozrela na plafón začala som premýšľať.
Prečo tak veľmi túžime po niečom, čo nevieme ani presne definovať? Existuje vlastne šťastie? Môže niekto z Vás povedať, áno teraz som šťastný?
Vždy keď som si niečo želala, či už išlo o kornútok zmrzliny, alebo vzťah, život bez hádok či pohľad do očí milovanej osoby, vždy som si povedala, že práve to ma urobí šťastnou. Ale nech sa spätne pozriem na hocijaký okamih z môjho života vždy keď som dosiahla niečo čo som chcela, ukázalo sa, že do šťastia mi chýba zas niečo iné.
Každý jeden mi môže povedať, že to je normálny vývoj osobnosti, že je to spôsob ako sa prebíjať v spoločnosti. Ale ja nechcem počúvať že bez snov nebudem šťastná, veď ak by sa mi sny nesplnili znamenalo by to, že by som bola nešťastná?
Keby som teraz napísala, že nemám sny, nemyslím na budúcnosť a žijem prítomnosťou, myslím si že polovica z Vás by zareagovala tipom:,,Tak ako chceš byť šťastná, keď ani nevieš čo chceš?"
Tu sa dostávam na gro veci. Nie je predsa šťastie užívať si prítomnosť, tešiť sa z okamihov, ktoré pominú, a ktoré nahradia iné okamihy šťastia alebo smútku?
(Prečo splietam zas smútok?
Vedeli by sme čo je to šťastie keby sme neboli aspoň raz v živote nešťastný, sklamaný, smutný alebo skormútený? Nemyslím si...)
Šťastie považujem len za jeden krátky okamžik. Nik nikdy nebol šťastný cely svoj život, ale keď sa pozrel spätne na to čo prežil zbadal, že si spomína len na určité okamžiky, etapy, buď tie šťastné, veselé a úsmevné, alebo tie smutné.
Preto si myslím, že šťastný môže byť človek vždy, a zároveň že ním nebude nikdy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár