Bolesť sa nedá vyjadriť slovom,
pocit len ťažko opantáš.
Tak rada by som ti povedala zbohom,
a tak rada by som verila v nás.

Oči zmoknuté od sĺz boli mi pýchou
keď som zabodávala do srdca si dýkou.

Sila nie je v mysli, sila je v skutku,
sila je to, ako veľmi dokážeš srdcu ubliži-ti
keď snažíš sa hlavu do popredia dať
a za činmi stáť si. 

Krv rinula sa z rany
po kvapkách stekala do mäkkého machu,
jej horkosť, jej túžba a viera
premenila sa vo zviera.

Ten rev ranenej koristi, 
nebol pre lovca len trofejou.
bol nádejou, bol oslobodením, 
bol výstrahou pre ostatné lane.


Pocit horkosti rozplynul sa v vďaku.
Hrdosť vzkriesila vo mne život.
A ty laň, čo neveríš že je len lovcom,
vrúť sa do priepasti, lásky a čara čo ponúka ti,
no nečakaj rozprávku so šťastným koncom.



















 Báseň
Komentuj
 fotka
karlotiskot  10. 2. 2016 13:58
Plno klišé
strašne rýmy
rytmus nikde
nabudúce si rozmysli či rýmovanú alebo nerýmovanú, lebo keď začneš rýmom a potom ho vynechávaš pôsobí to akoby ti došli schopnosti.

Veľa šťastia v budúcej tvorbe.
 fotka
corhellka  10. 2. 2016 18:15
a mne sa to páči. som sa v tom práve našla
Napíš svoj komentár