Sny sú len otázkou perspektívy. Niekedy som mala aj ja sny. Snívala som o budúcnosti, o krásnych veciach, ktoré chcem zažiť. Snívala som, že raz budem šťastná, že bude všetko podľa mojich predstáv a ja nebudem mať dôvod na smútok.

Čo robím teraz? Horko sa pousmejem, keď niekto naivný rozpráva o svojich snoch. Vyčarím umelý úsmev, ale vnútro ostane zatrpknuté. Len si pomyslím, aký je ten človek naivný. Čo sa to so mnou stalo?

Prečo som sa zmenila na uzlík nešťastia, na kôpku nervov, ktorá vidí negatívne aj východ slnka na Bahamách? Prečo nie som ako predtým? Vyčerpala som si šťastie? Dajú sa aj sny vyčerpať? 

Vždy som bola toho názoru, že človek bez snov, nie je človekom. Aj keď ti je najhoršie, musíš máš ten svetlý bod, ktorý si praješ, ktorý sa ti určite splní, ak naň budeš optimisticky myslieť a snažiť sa. Teraz by som samú seba mala odsudzovať, pretože optimisticky sa neviem pozrieť už na nič. 

Boj samej so sebou asi nevyhrám, ale stále sa budem zamýšľať prečo ma svet tak zmenil. Bola som tak ľahkou obeťou, že to inak nešlo? Alebo je pravda snáď veta, že  optimista je len neinformovaný pesimista? Možno sa vráti nádej, s nádejou sny a so snami optimizmus a úsmev na perách.. Ale nemôžem povedať, že tomu verím, to by som si protirečila.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
pravnik  9. 2. 2016 14:51
no treba skúšať a hľadať, niekedy sme pesimisti, lebo sme na tom zdravotne zle a to nám kazí náladu...nikedy aj zmena stravy pomôže...
Napíš svoj komentár