Knihovník mi povedal „Chcem žiť z tvojich pier. Ukázať ti pestrosť duše. Činnosť svojich pier (pero na písanie) “
Slovami kúzliť azda smieš , viac sa ale nedozvieš .
Kúzlo čo ti dalo moc so slovami ohýbať a život vetám darovať , zrada ťa náhla dostala.
Som tvoja rozprávková postava.
Vdýchol si mi život , srdce mi však vzal. Môj milý stvoriteľu pre seba si ho odobral.
Ja chodím po stránkach , ktoré píšu tvoje perá. Tvoje pery tíško vravia tie slová , v knihe napísaná.
Píšeš svoje slová s dávkou medu vsiaknuté , krutú pravdu schovávaš za plášte dúhové.
Slová sypeš zo svojho čarovného rukáva.
Hľa, som tvoja rozprávková postava.
Zabúdaš dňom i nocou na moju osobu. Nepíšeš mi ďalšie básne, či baladu.
Uberáš svoj pohľad odo mňa ... pozeráš do okna stále , smutne na mňa hľadíš náhle.
Pýtam sa seba stále a znova, veď som tvoja rozprávková postava.
Vari , som ti uškodila , pokarhala či ublížila?
Veď ty si ma miloval , opakoval a opakoval. Sklený pohľad zahalil ten živý krásny.
Rada som sledovala , ako sa ti fantázia obtiera o zrak a ty ju zbieraš ako rozsypaný mak. Hľadíš na mňa zas , tvoje slzy zmáčajú môj obraz.
Ruku chcem natiahnuť , utešiť ťa, pohladiť ťa.
Ale čo som si myslela . Ostanem tu iba ako slová.
Som len rozprávková postava.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár