Danielle
Alex sa rozhodla ostať u mňa, teda u nás keďže nemôžem zabudnúť ani na Nathana. Ležali sme na mojej veľkej matracovej posteli s kopou vankúšov keď sa k nám pridal aj Nate. Dávno bol do Al zamilovaný, a všetci to vedeli len on nevedel že to my vieme. „ Al aké máš dnes super vlasy!“ Pochválil ju a ľahol si na kraj postele a díval sa priamo na nás. V telke išiel nejaký trápny seriál, Al skúmala knihu o našej možno budúcej škole a ja som zapla notebook. Nenapísal, neozval sa. Fajn ja to tu vydržím bez neho. Nemohli sme sa s Alex rozprávať pretože sa tu obšmietal Nate, tak sme obe netrpezlivo čakali na to kedy pôjde spať. Musela som sa zasmiať, očný kontakt sme s Al praktizovali dosť často, a stále nám z toho bolo smiešne. Keď som tu nebola sama ale títo dvaja blbečkovia mi robili spoločnosť cítila som sa lepšie. Pre istotu som ešte raz preklikla email no nenašla som nič. Prelistovala som pár strán prepísaných krokov ktoré mi ležali na stole. „ Ako sa to naučíme Alex? Niektoré prvky sa nedajú skombinovať tak ako je napísané. Skúšala som to tisíc krát a nejde to.“ Vyhlásila som a samozrejme musel to komentovať Nate. „ Vieš ty sa to proste musíš naučiť a teba Alexandra to naučím ja ak chceš.“ Zaškeril sa na mňa a na Alex žmurkol. Hodila po ňom vankúš. „ Nate vypadni! Chcem už spať! a ty sa neboj na to máme Henryho“ Odpálila ho, našťastie to pochopil a poberal sa preč. Aj ja som bola unavená. „ Dobrú noc kvetinky, mám vás rád.“ Zatvoril dvere a my sme len viac počuli ako si spieval. „ Ten je blázon, ideme už spať? Som unavená a ty ma aspoň necháš spať nie ako Luke.“ Musela som sa smiať, Alexandra milovala spoločnosť chlapov ale bolo dosť divné keď trávila všetko svoj voľný čas len s jedným. Luke toto miesto obsadzoval už dlhší čas. „ Nate je blázon do teba, a ten tvoj Luke, čo ti mám povedať!? Je totálne bohovský, je totálne nádherný a je totálne dokonalý! a je zamilovaný“ Povedala som jej. Tvár si zaborila do môjho vankúša. Pretiahla som si tričko cez hlavu a navliekla som sa do pyžama – bodkovaného. „ Cítim sa ako pohár na kakao!“ Znova smiech, s Alex som sa mohla smiať stále. „ Danielle povedz mi pravdu čo je ti? Zdalo sa byť nova všetko okej? Ale dnes? Znova si kontrolovala email a všimla som si že dokonca dva krát.“ Prekukla ma, nemám sa čo čudovať, ona ma predsa pozná. Ľahla som si k nej a po uši som sa zakryla. „ neozval sa... totálne na mňa kašle.“ Cítila som jej prsty vo svojich vlasoch hladkala ma po hlave.. „ stále čakáš však? Dannie on žije iný život, a navyše nechcem byť zlá ale nepovedal sám že sa tu nevráti? Že mu je Londýn odporný? Nechaj ho tak.“ Cítila som ako mi vlhnú oči, nedá sa to nedá sa zabudnúť na to čo som prežila. „ Ja viem vieeeem, ale veď ma poznáš . Najprv písal a písal že mu chýbam a teraz je to skoro pol roka. Niekedy spomínam na to aké to bolo. Vieš čo kašli na to poďme spať, ja zabudnem na to, prepáč.“ Zasmiala sa naivným smiechom. „ Nájdeme ti princa a na neho zabudneš a to ti ja garantujem! Ale mám podmienku.“ Zdvihla som hlavu a dívala som sa do jej dokonalých očí. Ako môže byť niekto tak dokonalý? „ Akú pani dokonalá?“ Prstom mi utrela posledné slzy z líc a stihla ma aj uštipnúť. „ Vidíš! Ani štípať ťa nemôžem! Musíš papať viac! A nehnevám sa som tu na to aby som ti pomohla.“ Rukou som siahla po malej lampe a vypla som ju. "ďakujem Al si poklad.“ Zatvorila som oči a snažila som sa nemyslieť na neho, na celý dnešný deň na to ako ma skoro zrazilo auto, na teplý dych riaditeľa ktorý mohol mať tak o 5 rokov viac ako ja a už mal tak vysoký post, ale hlavne som nemohla myslieť na otca, sú to mesiace čo som sa s ním normálne nerozprávala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár