Pri potulkách hlbinami internetu, na ktoré som odkázaná, odkedy mojou múzou lomcujú pubertálne hormóny a ja nie som schopná poriadne písať, ma prsty zaniesli do končín Youtube. Hovorím si, čo by som si nespríjemnila čas peknou hudbou? Dumala som dumala, čo s tým, akú pesničku si pustiť, keď som si spomenula na jednu zo svojich obľúbených, ktorú som už ale dávno nepočúvala. (Wish you were here – Rednex =D).
A vtedy som objavila čosi, čo ma hlboko šokovalo. Je mi jasné, že polovica z vás sa zasmeje, heh, to čo za vadnú, že také podstatné veci nepozná (presne ako sa smiali kamarátky v škole, keď som šokovane vyhlásila, že som objavila taký program že Doma a tam chodia TAKÉ trápne veci, až som z toho nemohla…=D), ale pre mňa to bola ozaj novinka.
Ide o video, ktoré pozostáva len z textu, do pozadia ide hudba. Väčšinou kvalitne urevaná, aby nám všetkým bolo smutno.
Naozaj som sa rozplakala, bol to taký krásny príbeh…o dievčati a chlapcovi na motorke, chlapec sa samozrejme zabil, ale dievča prežilo…
Na druhý deň som cieľavedome vyhľadala ďalšie takéto video. A potom ďalšie a ďalšie…
Už pri druhom som podozrievavo pozerala, že čo to akože chce byť, ale keď som objavila desiate video s tým istým príbehom, bolo mi už akurát tak do smiechu.
Prišla som na to, že ľudia sa vyžívajú v smrti/smrteľných chorobách (rakovina je naozaj „obľúbená“) a krvi. A láske, pochopiteľne. A poniektorí majú pocit, že tieto tri faktory sú priamoúmerné tragike.
Príde dievča domov, sadne za počítač a zrazu si povie, čo takto napísať smutný príbeh? Ale taký, čo sa fakt všetci rozplačú…Začnime názvom. Niečo duchaplné a výstižné…Áno, to je ono, nazvem ho „Sad story“. Hm, to nestačí. Pridajme aj „…,that will make you cry“, aby každý vedel, o čo ide. A že sa má na konci rozplakať.
Tak, už mám perfektný názov, už to len chce príbeh, ktorý stojí za to. Dve originálne postavy a jedinečný vzťah medzi nimi. Zamilované dievča to istí. A chlapec, ktorý miluje ju, tiež. Jeden z nich má smrteľnú chorobu. Pochopiteľne. Aké to máme strašné neduhy? Niečo, čo každý pozná. Aby to bolo naozaj dramatické, keby si museli najprv vygúgliť čo to je, skazilo by to efekt. Dajme tomu, že rakovina.
Máme dievča, ktoré neskutočne miluje chlapca a on má len pár mesiacov života. Ale ona o tom, pochopiteľne, nevie. Chce to slzy. Takže…keďže chlapec dievča tak veľmi miluje, rozíde sa s ňou v nádeji, že ho znenávidí a keď zomrie, nebude tak trpieť. To sa ale všetci dozvedia až na konci, ako šokujúce prekvapenie.
Ale stále je to príliš fádne! Trochu krvi a bude to určite super-smutné. Dievča by sa mohlo podrezať. Áno, to je naozaj smutné. Ale dokelu, mama sa vracia, za chvíľu musím odísť od počítača, tak teda nechám dievča žiť. Podrezať sa môže v ďalšom super-smutnom príbehu, ktorý vytvorím zajtra. Bude to presne to isté, ako dnes, ale chlapec prežije, ale dievča už bude mŕtve. Páni, to teda bude!
Postupne som zisťovala smutnú skutočnosť a to fakt, že týchto príbehov je ako cigánov na Luníku IX! Že hrôzostrašné množstvo ľudí má dojem, že jediná tragika sveta a zároveň zaručený spôsob, ako niekoho rozplakať, je napísať príbeh nešťastnej lásky a premárnených životov, podfarbiť to hudbou od Celine Dion a kopnúť na Youtube pod názvom „Sad story“. Istú chvíľu mi pripadalo až morbídne, robiť z takýchto vecí kratochvíľu bez posolstva a poriadneho príbehu.
Prešlo ma to, momentálne sa schuti smejem zakaždým, ale naozaj zakaždým, keď na konci prekvapivo prehlásia, že chlapec chcel uchrániť dievča od bolesti (resp. dievča chlapca). Alebo keď jej konečne povie, že ju miluje, ale ako na potvoru ho sekundu na to prejde auto.
Asi by som sama nemala toľko otvárať hubu, keďže som tých videí videla viacero, ale jednoducho ma to pobavilo. Ako niekto nechápe, že najsmutnejšia je skrytá tragédia a nie pol tucta mŕtvych za desať minút, potok krvi a patetické „I love you“ z úst umierajúceho/umierajúcej.
PS – krátka ilustračná ukážka, skopírovaná z videa s prekvapivým názvom Sad Story:
Girl – There is something I need to tell you…
Boy – What?
Girl – the reason why I havnt been in school is because…
….I HAVE CANCER
Boy – You cant have you are only young (boy is crying)
Girl – Sorry I have to go…
(chyby nie sú moje, je to naozaj doslova a do písmena opísané)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A vzhľadom na fakt, že Birdz je určený na vlastnú tvorbu, keď som písala už asi 15.-temu človekovi aby to dal preč a prečítal si pravidlá, tak už som začínala byť naozaj nepríjemná...
(neviem či sa potom tá vlna skončila, alebo začali fungovať admini... ale som rada že som ani jeden z tých príbehov už nejakú dobu nevidela )
A áno, na slovenských televíziach chodia naozaj trápne veci, som rada že o nich viem väčšinou len z reklám a z televízneho programu