Ráno. Slnečné lúče, ktoré prenikli cez okno, sa snažia pohladiť jej tvár.
Otvorí oči a jej prvá myšlienka je, kde je on? Prečo neleží vedľa nej? Upokojujúc samú seba vraví: " slnko mu nedalo spať. určite už vstal."
A s výdychom sa ešte posledný krát zaborí do teplých perín.

Avšak táto myšlienka stále nahlodáva jej dušu. Otvorí oči. Znova. A skúmavým pohľadom prejde celú izbu, od ktorej chce, aby jej prezradila niečo o ňom.

"Veci. Jeho veci zmizli!"

Nechápe.

Vyskočí z postele a hľadá kúsok z neho. Márne. Nikde nič. Zmizla jeho bunda zo skrine, ktorú tak rada nosila. Zmizla jeho obľúbená kniha z poličky. Dokonca aj jeho zubná kefka.
Zmizlo všetko a najmä zmizol on...

Nechápavo hľadí a zúfalo hľadá odpoveď.
Až nakoniec nájde to, čo tak hľadala.

V jeho obľúbenom kresle leží čierna ruža s malým lístkom a na ňom stojí krátky odkaz pre ňu: "Zbohom!"

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár