"Vybehol som na chodbu, keď tam večer pozerali telku. Vykričal som im, či si tak málo vážia vlastný život, že posledné dni, ktoré im zostávajú, trávia čumením na Malachovskú, ako rozdáva milióny. Že by mali využiť posledné chvíle na to, aby urobili niečo podstatné pre seba, a nie si nechať vymývať mozog. A že keď to teda chcú pozerať, nech si to dajú tichšie, lebo ja chcem umierať so svojimi myšlienkami a nie s tými kok*tinami, čo dávajú v telke."
- Keď si to pretransformujem na myšlienku a nie text vytrhnutý z kontextu, dáva to zmysel. Ak sa zbavíme tej smrti, ktorej sa to týka a tých chorých, beriem to tak, že tým autor chcel povedať že žijeme len raz... Že život nie je o komerčných záležitostiach ale o tom, s kým sme a ako ten čas trávime. Niekto žije pre kariéru, niekto zas pre lásku, a niektorí ešte stále nenašli zmysel .. Ja som ho ešte nenašla ale viem, že ho nájsť chcem. Niekedy keď čítam výroky slávnych a uspešný ľudí po smrti (nie tie novodobé, ktoré vypustili z ust pripité "stárs") mám pocit akoby v každom riadku, vete či odstavci bol môj zmysel života.
Na konci knihy autor napísal myšlienku: "Láska je ako mexická vlna. Musíte ju odoslať a dúfať, že sa cestou okolo štadióna nestratí. Že nezmizne. Že časť citu pošlú iní ľudia ďalej a že časom dorazí až k vám. Občas to trvá, ale tak to už chodí. Máločo prebieha pravidelne."
..A tiež tam bol aj pekný citát od Čechova: "Priateľstvo nám zosiela nebo preto, aby sme sa mohli vyspovedať a zachrániť pred tajomstvami, ktoré nás ťažia."
Keď som bola mladšia, chcela som sa stať spisovateľkou. Vždy ma bavilo vymýšľať si rozne príhody, ale .. po čase som zistila, že všetky dobré myšlienky zo mňa vyfučia v okamihu, keď chytím do ruky pero .. A to ma mrzí, pretože niekedy sa mi moje myšlienky vážne páčia, a rada by som si ich zapamätala ..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár