Keď sme boli malí, stavali sme si bunkre z perín, diek, z oblečenia, zo všetkého, čo sme našli a rozprávali si v nich príbehy a cítili sa oddelení od sveta dospelých, vktorom sme po sebe museli upratovať hračky. Sedeli v tme s baterkou a chichotali sa a naši rodičia rešpektovali túto nedotknuteľnú intimitu detského sveta. 

Tak to je Thajsko. Svet, v ktorom sa aj napriek nespočetnému množstvu obyvateľov, turistov, domácich, prichodiacich, detí, seniorov, prosťahovalcov, cítite najviac pripojení sami ku sebe. Lebo tento chaos, táto špina, tento smrad, tá chudoba, tie potkany na zemi, tie tony jedla, ktoré predávajú na ulici. To, že taxíky vás zoberú iba vtedy, ked nie je vmeste zápcha, že sa driver sám rozhoduje, kam a ako pôjde. To, že na jednom mieste sú stovky rôznych vôní a to, že v jednej chvíli máte všetko toto a potom vstúpite do chrámu a vstúpite tým do svojej duše, to je equilibrium of chaos. Miliardy čiastočiek tejto neskutočne úžasnej mozaiky.

Moja hlava je úplne zbavená všetkej ťažoby, ktorú ešte donedávna mala. Prechádzam sa ulicami tohto mesta kontrastov vo svete, ktorý vonia a smrdí zároveň, vo svete a poznám sa viac ako kedykoľvek predtým. To, čo ma ťažilo, už iba je a to, čo bolo a nemalo svoj význam, už nie je. 

A potom sú tu thajské ostrovy. Presne tak nedotknuteľne sa teraz cítim. Je to kúsok rája.Oáza v mojej duši. 

Nehovorím, že človek musí odísť do Thajska, aby si upratal život. Hovorím však, že som sa nevedela zbaviť ťažoby vo svojom živote a teraz , vzdialená od svoje krajiny, v krajine plnej skutočnosti a reálnosti duší, som sebou. Nerozhádže ma zlé počasie ráno a ani to, čo mi kto povie a čo je inak, ako si to predstavujem. A to, čo nemôžem zmeniť, ma viac nemrzí. Akoby všetko, čo ma ešte dokázalo mrzieť, prestalo existovať. 

Verím tomu, že človek nemusí odchádzať, aby našiel to, čo naozaj má. Som však rovnako presvedčená o tom, že ja si tu žijem presne tak, ako to je pre moju dušu liečivé.

Nebojím sa lásky a nebojím sa, že bude bolieť. Lebo noačo. A viem, kto mi chýba a kto nie a viem, čo musím a čo vôbec nie. Cítim sa spokojne, krásne a ľúbená.

Kiwžby každému prišlo do života jedno Thajsko.

 Blog
Komentuj
 fotka
tancu  14. 7. 2017 13:54
Neviem sa dockat kedy si urobim ja to svoje. A mam pocit ze hocaka vzdialenejsia azia bude pre mna tym spravnym thajskom. Dakujem! A som strasne rada ako sa mas super lebo ty z tych fotiek priam ziaris spokojnostou
 fotka
antifunebracka  14. 7. 2017 16:05
A čo tam vlastne robíš?
 fotka
tanickina  14. 7. 2017 16:19
@antifunebracka som na stazi,ale do nemocnice velmi nechodim
Napíš svoj komentár