To by som vám, drahé dievčatá veru skutočne priala. Jakub je muž môjho života. 

Dnes vám ho opíšem trochu viac ako inokedy, lebo tieto dni sú jakubinko dni.

O tom, že keď sme sa pred 4 rokmi zoznamovali a ja som si bola istá, že sa bude volať Jakub, som vám už hovorila. Je to dlhá doba. Dlhá na to, aby ste sa s niekym začali mať radi, mali radi, prestali mať radi, zblížili, vzdialili a prestali sa stretávať tak, ako to so mnou už chodí.

Ale tento chlap to proste vždy nejako ustál. Moje "preboha ďalší osudový Jakub na zaľúbenie" stavy. Moje "prosím, drž ma, stavy". Moje "podme sa len opíjať a na nič nemslieť stavy". Moje "ja túto školu nedávam" stavy. Moje "nenávidím celý svet, ale ty pri mne bud aj ked som na teba odporná " stavy. Moje konštantne nedostatočne dobré správanie k nemu. Moje hysterické záchvaty. Moje zaľúbenie sa a nekonečné rozprávanie o tom. Moje rozchody a schody a nezhody a chyby a zakopnutiaa extrémne prešľapy a trápne situácie a úspechy a radosti a skúšanie šiat a jednoducho úplne všetko so mnou už absolvoval s chlapskou rozvahou, chlapčenským humorom a mužským citom. 

Viem, že jeho priateľka ho miluje a on ju a že na jeho svadbe spravím miliardu fotiek, aby som sa n ne potom s hrdosťou pozerala, že môj jakubinko je veľký chlap s krásnou ženou po svojom boku. A viem aj to, že takto nemáte nikdy radi niekoho, s kým sa držíte za ruku. Nie je to ako ženské kamarástvo ani ako futbal pri pive, ani to nie dúfanie, že raz to bude inak.Je to obrovské prianie, aby moje srdce stále tak veľmi cítilo existenciu toho, čo priniesol do môjho života. 

Je  mužom,  pred ktorým sa nebojím byť nijaká.A som to vždy ja.

V týchto dńoch si v rukách prehadzujem skutočnosť, že mi odchádza a nad všetkým viac rozmýšľam. Teším sa, ako sa jeho život posúva a ako pekne sa jeho úžasnosť formuje pred mojimi očami. Je jediným človekom, pri ktorom sa mi v hlave premieta film, kedy budem svojim deťom hovoriť, že "Toto je ujo jakub" a on povie niečo smiešne a usmeje sa pri tom a ja sa budem hrozne smiať a zároveň s ami bude chcieť plakať, lebo si vždy uvedomím, aké šťastie som vtedy pred rokmi mala, že mi podal ruku a predstavil sa a potom ostal v mojom živote, aby som vedela, že na tomto svete existuje niketo, kot mi pomáha a môžem sa na neho spoľahnúť. A moje deti budú drzé a povedia mu čau .

Ja ho zbožňujem pre veľa vecí, ale jednu nadľudské schopnosť nikdy nepochopím. Ako ten chlap docielil, že ho za celý ten čas nemám ani o milimeter menej rada a o kilometre viac mu verím? 

ďakujem, že mi nahrádzaš kúsok z každej postavy, ktorá môjmu životu chýba.



 Blog
Komentuj
 fotka
georg21  19. 1. 2017 22:48
"ďakujem, že mi nahrádzaš kúsok z každej postavy, ktorá môjmu životu chýba."
 fotka
james98  20. 1. 2017 15:17
Mám presne takú kamarátku - aj keď máme taký zvláštny vzťah, lebo sme úplne iní - a vídavame sa málo. Ale inak to isté
 fotka
mayben  20. 1. 2017 15:36
škoda, že všetci Kubovia nie sú takýto...


ale ja som kusisko takého Jakuba našla v Jozefovi ^^
 fotka
antifunebracka  20. 1. 2017 15:45
Aj ja mám podobnú kamku
Napíš svoj komentár