V Thajsku som ku sebe prišla, Mesiac som sa tešila na človek, ktorý ma čakal na letisku v Budapešti. Usmiaty a pripravený splniť mi všetko, čo mi videl v očiach. Objímal ma a bozkával a nechcel sa odo mňa odlepiť. A mne to bol príjemné. 

Poznáte ten pocit, keď niečo nie je v poriadku. Keď to nie je úplne také, akým to robia len motýle v bruchu. 

Pýtam sa teda, ako to vníma on a hovorí, že mu je so mnou krásne. Dobre, viem, že človek neľúbi po pár týždňoch stretávania sa. Ale niečo, čo ťa ťahá ku dušiam, tu predsa musí byť. Tak vymenúva veci, ktoré sa mu páčia a hovorí, že sa správa takmer ako môj priateľ. 

A čo je to takmer?

Že ťa nedržím za ruku

A prečo? 

Lebo to tak necítim

No hurá. Tak z neho konečne dostávam to, čo žijú ľudia okolo mňa. Vzťahy bez lásky, teda zmluvy.

Tak ja ťa už nechcem vídať

Nie preto, že ho milujem. Nie preto,že láska by ma zničila. Ale preto, že už dobrovoľne nikomu nedovolím, aby ma trápil svojou neochotou a strachom cítiť. Maťo je úžasný. Čaká ma na letisku , hovorí mi, že som nádherná. Bozkáva ma do vlasov , píše mi na dobrú noc a prvá ranná správa je vždy od neho. Trávi so mnou svoje voľné chvíľky a ja sa ho chcem dotýkať a priasť mu v náručí. Lenže to "tak necíti, vlastne NECÍTI a to je niečo, čo ma z jeho náruče vytiahlo von. 

Už som veľká. Nebudem viac čakať na to, že niekto, s kým sa priťahujeme,ma raz  možno, pravdepodobe či nepravdepodobne, začne milovať. Som už dosť veľká na to, aby som verila, že na city sa čaká. Áno, ch intenzita sa môže časom meniť, ale na to musia najprv BYŤ. 

už som veľká. nemusím sa prispôsobovať svetu, ktorý sa bojí lásky, lebo by snád mohla bolieť. Svetu, ktorý neľúbi, nech je dôvod akýkoľvek. Dosť veľká na to, aby som žila podľa svojich presvedčení.

V Thajsku som sa naučila, že mám takú cenu, akú si dám sama. Nedostanem ju ako nálepku, len to, čo milujem, prenesiem do toho,kto som. A ak niekto niekedy bude chcieť meniť to, čo si nastavím ja, tak sa veľmi, veľmi mýli. 

Už sa viac necítim stratená, len žijúca medzi ľuďmi s inými hodnotami a životmi. Životmi, ktoré sa mi často nepáčia, no nemusím im dovoliť zasiahnuť ten môj. 

Každý si môže ísť všade tam, čomu si verí. A bude pokoj. Máme miliardy ciest , ktré vedú ku nekonečnému množstvu zaujímavých destinácií.

Môžme ležať v rezorte v Turecku alebo cestovať po ostrovoch v Thajskua prežívať medzi stromami. Nič z toho nie je ani správne, ani nesprávne. Tak ako vzťahy a fungovanie v nich a mimo nich. Nech si každý zariadi to svoje ako chce. 

Ja verím na lásku. Verím tomu, že existuje a že do život nevkráča, ale vrúti sa ako tornádo a berie so sebou všetko, čo máš a zanechá to na mieste, na ktorom sa ruiny spoja s ruinami niekoho iného a tam, na mieste pozostatkov a zrúcanín dve duše začínajú budovať niečo spoločne. Verím, že seba nestrácaš, pokiaľ sa celý odovzdáš niekomu, koho milovať si oddane odhodlaný. Verím na lásku, ktorá je tak kúzelná, že nepotrebuje a nemá vysvetlenia a verím, že nie som jediná, ktorá nie je ochotná toto presvedčenie meniť. 

Neprosím o to, aby mi niekto rozumel.Aby so mnou súhlasil. Rešpektujem iných. To, akí sú všetci odlišní a to, že si môžem do života prijať to, čo sama chcem.

Som pokojná a spokojná. Odvážna a odhodlaná žiť svoj život v mene lásky.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
bludiacient  13. 8. 2017 20:08
!
 fotka
tanickina  13. 8. 2017 20:27
@bludiacient čo,janicko?
 fotka
bludiacient  13. 8. 2017 20:29
že super
 fotka
hellium  13. 8. 2017 22:05
viac takýchto!
 fotka
james98  14. 8. 2017 03:48
Pekné, ale z pragmatického pohľadu musím oponovať. To čo opisuješ sú skôr pocity, ktoré vyprchajú. Ak si niekedy zažila dlhoročný vzťah, vieš to. To na začiatku je obrovská miera zaľúbenosti teda to čo píšeš "vrúti sa ako tornádo a berie so sebou všetko". Takto začína takmer každý vzťah. Lenže trocha k praxi... Na Slovensku je cca 50% rozvodovosť, a oproti ostatným európskym krajinám je to ešte veľmi nízke číslo, čo je spôsobené tým, že sme jednou z posledných bášt katolicizmu v Európe. Väčšina z tých ľudí to tornádo zažilo - ono však prešlo - a jediné čo zanechalo (často po mnohých rokoch), sú ruiny. Zničené životy, nevera, klamstvá, deprimované deti atď. To všetko pod záštitou tej krásnej lásky. Spoliehať sa len na "motýle v bruchu" je číry nezmysel. A tým netvrdím, že láska neexistuje alebo nie je možné. Ale spolieham sa skôr na to, čo hovorí Erich Fromm v umení milovať - že milovať sa je potrebné naučiť. V Západnom svete sme strašne spohodlneli - "cítim to, necítim to - vymením ta ako ponožky a pri inom to hádam cítit budem". Spoliehame sa na povrchné "tornáda" pocitov. Takto Fromm hovorí, že láska je aktom Vôle a Rozhodnutím oddať svoj život inému človeku. Láska je podľa neho aktívnou starostlivosťou o rast toho, čo milujeme. A ty si to urobila úplne naopak - na jeho aktívnu snahu a aktívnu starostlivosť si odpovedala "Tak ja ťa už nechcem vídať". To, že ešte necíti, že ta má držať za ruku neznamená nič - ale to, že sa na teba teší, stará sa o teba atď. je skôr znakom, že mal záujem o budovanie niečoho viac ako len prehlbovania pocitov, ktoré po rokoch zmiznú. Bez rozhodnutia láska nie je.
 fotka
tanickina  14. 8. 2017 04:21
@james98 pragmatickost prenechajme, pokojne, vztahom inym, ako su tie moje.ale cenim si snahu a to, čo píšeš, má logiku
 fotka
james98  14. 8. 2017 15:01
Nechcel som ta ale znegovať, lebo v tvojom veku by som napísal presne to isté - možno ešte viac idealistické. A zas možno o 20 rokov znova zmením názor, ťažko povedat
 fotka
frenkie477  15. 8. 2017 18:23
plačem

myslím, že to čo si prežila ty už zažil, alebo zažije každý. otázkou je či existuje niekto "pravý" alebo nie...

ale ako povedala Ally McBealová: "Tak tohle se nikdy neví. Ale když je tu pravdepodobnost, že jí/jeho miluješ už teď, nebo až za čas, ta rizika musíš podstoupit."
 fotka
cocca-colla  26. 10. 2017 20:30
súhlasím s tebou...
10 
 fotka
antifunebracka  31. 10. 2018 19:04
Si ako ja!
11 
 fotka
tanickina  31. 10. 2018 23:30
@antifunebracka môžeš mi toto podpísať a opečiatkovat?
Napíš svoj komentár