2. Ľudia sú základ : anesteziologička, čo vás pred uspatím teší slovami,že nevidela krajšie mihalnice a zavolá dalších lekárov, aby sa pozreli.
Sestrička, čo vám nechce ťahať " tie vaše nádherné vlasy"
Ošetreovateľka, ktorá dáva tabletku "tejto mladej dievčinke"
3. Ked sa zobudíte, dáte vedieť mame, že žijete, myslíte si, že máte vyhraté, lebo celý deň bol ok, no potom v noci začnú problémy. A vy vidíte prestrašený sestričkin výraz a zmätok v mimike toho krásneho mladého do´ktora a to, že mu z tváre zmizol ten úsmev. Nemôžte dýchať, o hýbaní sa ani zmienka, keď vlastne neviete, či sa takto zaspáva alebo niečo oveľa, oveľa horšie,vtedy sa na chvíľu vzdáte a odovzdáte, lebo to tak bolí, až necítite nič. Ale potom niekde v sebe nájdete silu a začnete si byť až smiešny, že sa vzdávate a otvoríte tie hlúpe oči a bojujete spolu s tímom zdravotníkov, aby sa tá krk prestala valiť, aby sa ten tlak aspon trochu zvýšil, aby tie nohy vedeli spraviť aspoň krok. Odhodláte sa bojovať a vydržať do rána, lebo ráno bude dobre, lebo proste jedna debilná operácia nemôže pokaziť váš odhodlaný boj žiť znova krásny, zdravý život.
A ked pri tom všetkom, pri tom, ako strácate vedomie a chvíľami už nevnímate vôbec nič a chvíľami udržíte otvorenéoč a zbadáte sestričku, ktorá má v očiach strach, no na perách úsmev a vážne, nefalšovane sa o vás bojí, zaujíma sa, sedí pri vás, behá k vám a ešte hovorí, ako je jej to veľmi ľúto, potom vzdať sa a nedať to do rána by bola totálna kravina.
4. Neviem žiť bez ľudí, ktorých milujem. A som zároveň totálna krava, lebo ich od seba odháňam, lebo ked tu nie sú, šaliem a myslím si, že takto tomu predídem. Pre môj život mi aktuálne stačí Jakub a moja mama. To ma tiež naučila nemocnica.
5. Strava je základ rovnováhy duše. Ja si vlastne nepamätám, kedy som sa rozhodla papať zdravo, žiť zdravo,teda, ak už telu niečo dávať, dávať mu niečo dobré, no všetky tie články o tom, ako to upokojuje dušu a tak..som nevnímala, lebo som s tým začala ešte skôr, ako to bolo v móde. No ale je to fakt pravda. Tlačia tu do mňa biele pečivo a cestoviny a kilá zemiakov a ryže a buchty a rezance a tony múky proste a ja vám prisahám, dnes som sa pri obede rozplakala. No a potom sa mama nahnevala( jej láska je nekonečná), priniesla grilovanú cuketu, pomarančový fresh, hrozno,chlieb z ovsených vločiek a jogurtu, nesladený puding, paradajky, uhorky,proteínové keksíky. Ah no, ja nežijem preto, aby som jedla, ale moja duša, moje telo, moje všetko, čo mám, plače, ked mu škodím tými odpornosťami, ktoré som zo života vyradila. ( No a ešte bez bezkofeinovej kávy, lebokáva je esencia)
6. Operácia, hoci sa podarila, neodstránila všetky veci, ktoré ma trápili a vieš prečo? Lebo táto choroba nebola jedinou, ktorú mám, to je prekvapko, ktoré pre mňa tieto dni prichystali. Hej, ale ja som si už vyplakala oči. Predtým a teraz tiež. Fakt. Haló, vzchop sa, Táňa. Vráť sa naspäť do svojho tela a bojuj s ním tak, ako to je potrebné a rob to dovtedy, kým nevyhráš . Kde je všetko to tvoje odhodlanie ignorovať prekážky? No dobre, zmizlo s bolesťou, ktorá prišla a pohltila svoj život, to je odpoved, ale aj tak. Vyser sa už na tie slzy, na to, že potrebuješ niekoho, kto pri tebe bude stáť, ked to bolí, hoci za cenu toho, že stratíš to, čo miluješ, lebo miluj zase najprv seba. Tak, ako si sa to učila, bojuj za seba a ver, že máš silu, lebo ju určite máš.
7. Jakub je muž môjho života. Vďaka nemu viem, že existuje dokonalí muži a že čas dá takého určite aj mne. Včera som ho videla po troch mesiacoch. Otvoril dvere do smutnej nemocničnej izby a zalial ju pokojom. Sedel, rozprával, jedol so mnou hrozno. Pokoj. Žiadna bolesť, žiaden problém, žiaden strach o to, že ma snád nemá rád. Som pri ňom ja. Žiadne skrývačky, žiadne klamstvá, žiadne umelé úsmevy, žiadne fingované objatia, vymyslený záujem, žiadna skrytá láska, žiaden strach, že necítime to isté a blabla. Jakub je kamarát, ktorého sa bojíte nazvať len kamarátom, lebo on si zaslúži nejaké nové pomenovanie. Všepocity objímajúci muž..alebo neviem. Proste Jakub.
8. Spravila som správne rozhodnutie nechcieť byť rádový lekár v rádovej nemocnici . Nemocnice nie sú pre mňa. Plamienok, čakaj ma.
9. Pán mladý doktor Sexy úsmev, ty síce nemáš v pláne pustiť ma zajtra domov, ale budď taký dobrý a bud tu so mnou sed, drž za ruku a bozkávaj ma, nech sa nenudím, alebo ma pusti domov, lebo ti tu vyplačem dušu
10 Pokračovala som, ale tetanicke ruky už mi nedovolia, tak niekedy nabudúce, Birdz
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
delica
27. 8.augusta 2016 18:36
veľa šťastia ti prajem a rýchle uzdravenie
2
Drziim palec
Ja som sa po prebudeni na ARO ako prve spytala, ci su kone v poriadku a az potom rozrevala od bolesti
My mame niektorych doktorov neskutocne zlaticka
Ja som sa po prebudeni na ARO ako prve spytala, ci su kone v poriadku a az potom rozrevala od bolesti
My mame niektorych doktorov neskutocne zlaticka
3
Zbožňujem úplne všetko čo TY napíšeš! Pretože ty si láska a určite úžasný človek!
Skoré uzdravenie prajem a hlavne veľa síl!
Skoré uzdravenie prajem a hlavne veľa síl!
9
Napíš svoj komentár