-Áno
Po pravej strane na oblohe stretávame všetky hviezdy. Jasnožiarivé a žiarivé , tiché aj zranené, aj mŕtve. Veselé a tú najjasnejšiu tiež. Usmievam sa na oblohu, do noci sa usmievam a vždy ju hľadám.
Po mojej ľavici moje šťastie tvorí riadiaci muž. S rukou na volante a možno dvomi, len mužnými ,a v tvári sa mu ligoce torta z pieskoviska. Nerozpráva o svojom dni, iba pozerá, ako hľadím , ako ju hľadám.
Neviem jesť príborom
- To je milé.
Sadneme si na lavičku v malom meste plnom malých vecí. Okolo nás len letmo, rýchlo a nebadateľne prechádzajú desiatky ľudí. Sú vzdialení od všetkého, čo v tej chvíli mám, keĎ SA mu pozriem do očí. Básnici to nazývajú a ja z toho žijem. Jasne známa jamka medzi lícnou kosťou a bradou , snové oči a väčšia blízkosť ,ako dovoľuje nahota. Prechádzame sa v rozprávke a ja sa nemusím báť báť sa.
-Môžeš sa schovať za mnou
Schovávam sa, pred mačkami a veľkými ľudskými fabrikami.
- Chcem poznať, ako plačeš, chcem ťa vždy schovávať a dotýkať sa tvojho strachu. Cítiť, ako ti jemnie koža, keď cítiš , poznať ťa Malú. Takú malú akou si. Skutočne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár