kým
mi stečie krv
z odretých piet po presiaklych nociach
na vlastných svadbách
vyklopkaný hriech
lodičkami
od mami
a od jari
zablatené
opätky
si budem musieť niesť
až do lesov
kde nám holé stromy ukradnú súkromie
smrekových chvíľ
tak stoj
a počkam kým
si utopím v krvi môj maličký svet
pochovám skalou
tvoj hrdzavý smiech
veď... oni ešte nespia
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár