Lenže to už bola minulosť. Odvtedy sa zmenilo príliš mnoho na to, aby sa mohla pokladať za to čo bola, alebo sa zmieriť stým, že iba súčastnosť sa počíta a minulosť bola akýmsi snom, v ktorom ju držali pred tým ako jej rozpárali telo a prešili ho zlatými niťami. Bolo to krásne, ale zošili ju zle... Snažila sa napraviť ten omyl, ale čím viac ťahala za tie nite, tým viac si bola istejšia, že to všetko nebol iba hlúpy omyl. Niekto ju musel strašne nenávidieť.

Milovala voľnosť. Milovala slobodu a prebdené noci v ktorých objavila silu spáliť celý svet. Lenže nepamätala si či tú silu stratila, alebo ten svet naozaj celý spálila. A ona chcela tak strašne zhorieť sním. Ale všade bola iba tma, vlhko a chlad.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár