A takto si privlastnila Mesiac

Je zvláštne ako predmety alebo neživé veci dokážu pripomínať konkrétneho človeka. Najčastejšie sa vám človek pripomenie v predmetoch, ktoré vám daroval. Vo svojej peňaženke vidíte svoju maminu, ktorá vám ju dala, v obľúbenom maxi hrnčeku svoju bývalú spolužiačku, v knihách vidíte priateľov, ktorí vám knihy každoročne kupujú, lebo vedia, že ich milujete. Niektorí ľudia sú však tak výnimoční, že im vyčleníte niečo oveľa viac – kľudne aj Mesiac. Jej spontánny nápad vziať roky zaprášený teleskop a vyjsť o polnoci z domu bola jedna z najlepších vecí, aké sme spolu zažili. Keďže vedela ako milujem sledovať nočnú oblohu ako rád o tom hovorím, tak som bol nesmierne rád, že to zaujímalo aj ju a urobila mi tým obrovskú radosť. Len tak sme spolu stáli v tichu, v tme a sledovali sme tento objekt pre mnohých tak obyčajný, pritom tak krásny. Pozorovali sme jednotlivé zákutia a krátery. A tak sa stalo, že si privlastnila Mesiac. Nikdy som jej to nepovedal, ale odvtedy vždy keď ho vidím žiariť na oblohe, tak ju vidím. A nech to s nami dopadne akokoľvek, bude tam navždy, nikto ju nenahradí, iba sa zmení emócia, ktorú vo mne bude Mesiac vyvolávať – buď ho budem milovať, alebo sa mu budem zo všetkých síl snažiť vyhýbať.

 Skutočný príbeh

7 0 0 1 0

Komentuj

Čekni odozvu

Komentáre k blogu