"I know."
Raluca je Romanian gypsy. Ked prisla do skoly nevedela citat. Doma bola v opatere starych rodicov, tipujem si ze na education moc nedbali. A tak sme ju naucili citat. Pismeno po pismenu, kazdu obednajsiu prestavku nieco malo. Teraz vie citat, ale stale robi chyby. O pisani a matematike sa ani bavit nemusim, very weak.
Je to uz nejaky ten tyzden ked z toho sweet 14 rocneho dievcatka a princeznicky sa mi pred ocami vyvinula papulnata a drza potvora. Ked som jej vcera skonfiskovala telefon pocas hodiny lebo mi uz praskli nervy z jej chovania hodinu som pozerala na to ako sulkuje, odmieta robit pracu a neustale na mna krici kedy jej ho vratim. Len som jej chladne povedala ze sa porozpravame o tom po hodine.
Vidim do nej ako do otvorenej knihy. Snazi sa fit in with others. Jej kamaratka Isabel, ktoru by som niekedy nakopala do zadku, ale kedze je to zakazane tak som jej len pohrozila ze si zavolam rodicov ak sa bude chovat ako bi**h k Raluce tiez nie je moc napomocna so svojim attitude. Raluca nema vela priatelov pretoze je jedina co rozprava rumunsky, vsetko ostatne su tu doslova tlupy spanielov, portugalcov, turkov. A tak som si ju zobrala do triedy na pohovor.
Nekricala som. Vysvetlila som jej ako mi zalezi na nej a na jej buducnosti a ze chapem ake je to pre nu tazke. A ze nemusi sa hrat na nieco co nie je a ze je mi velmi luto ze ta Raluca ktoru som poznala sa stratila a namiesto nej je tu tato ohava, ktora je rude aj ked ja som k nej nikdy rude nebola. Ako mi chyba ta mila Raluca. To, ze nedokaze nieco dnes neznamena ze zajtra sa nepodari. Patnast minut som do nej hustila. Vedela som co pride ale nebola som pripravena na taku reakciu.
Rozplakala sa. Ale strasne. Tak som ju objala. Nie je prva ani posledna ktora mi place v office alebo classroom a skonci v mojom objati s poharom vody a servitkami v paprci. Co ma totalne zabilo bola jej response. Ako ma objimala tak z nej vyliezlo:
"Thank you miss. Thank you so much."
Odisla. Sedela som sama vo svojej classroom a rozplakala sa tiez.
Dozeram na cca 100 deti, o kazdom viem background, z akych pomerov pochadzaju, dozeram na ich progress, na ich wellbeing, I'm always on the top of things, toto je moj job a life.
Za vsetky moje nadcasy, utrapy so studentami, volania domov, vyhrazanie sa sedenim po skole dostavam mesacne zaplatene. Ale toto je nieco, co peniaze nevyvazia. Milujem svoju pracu aj ked 4 dni z 5 je to emotionally draining a na konci tyzdna padam ako kabela a modlim sa nech uz su tu dalsie prazdniny.
Uz len ostava dufat, ze vsetka tato drina nevyjde nazmar a z mojich studentov budu osobnosti s buducnostou aku si zelaju.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
fxx
14. 5.mája 2014 11:04
wau,obdivujem ta,ze mas na toto trpezlivost a silu,a ze ta to este k tomu aj bavi
2
@fxx trpezlivost niekedy dochadza, povedzme si to na rovinu ale ked cloveka jeho praca bavi tak to vzdy nejak rozchodi. :-S
3
si super márč! Drzim palce a nech ti tento pristup vydrzi navzdy aby si rad, ked odrastu videla za sebou tu pracu!
4
@hajzelodkosti dik, snazim sa nech to vydrzi ja uz aj teraz vidim vysledky co sa tyka jazyku, takze by som mohla byt spoko, ale ide o viac
9
nevedel som, ze ked si raz za rok precitam niekoho blog, rata sa to ako sledovanie profilu
Napíš svoj komentár