Sedíš pri jazere,
rátajuc zabudnuté slová.

naveky staré pochody - //

Hladíš svietielkujúc..
a na pokojnú hladinu čiarkáš plány.
Z duše ozýva sa vrúcna ozvena,
siahajúca k výšinám stromov.
Tam niekde spájajú sa cesty tónov,
z krídiel a zobcov harkajúcich sa operencov.

Kladieš mi mnoho otázok,
ale uchvátila ma len jediná..

Plačú aj vtáci ?"

Na zošúchaných kolenách
z ciest po rajoch falošných ideálov,
hladáš zabudnutú svätosť
s príchuťou hliny
ku ktorej sa skláňaš.

Oplývaš túžbou
vzdialiť sa
polámanému svetu,
doprevádzajúc
hlbokými snami,
s chuťou
objaviť
dalšie arómy,
stratené v časoch bláznov,
mútiacich žlče
a kyslé výkriky.

*3 7

 Denník
Komentuj
 fotka
antifunebracka  17. 2. 2016 17:22
Dobre to začínalo, len ten koniec bol voľajaký zmätočný.
Napíš svoj komentár