V zúfalej chvíli,
snaží sa vyplniť všetky medzery.
Krv hrnúca sa jej cez žily,
dôsledok zrýchleného tepu.
Cíti ju pod kožou ako ostrý tŕň.
Pripomína jej ako málo má času.
Kým ju to všetko dobehne,
a ona pocíti ruky na svojej hrudi
ktoré ju bodajú svojou nedôverou,
ponížením a nadávkami.

Ruky sa jej trasú,
nedokáže ich ovládnuť,
prinútiť ich utierať si čerstvé slzy
a vypĺňať medzery vo svojej bubline zároveň.

Pud sebazáchovy ju donútil,
postaviť si vlastný, uzavretý svet,
svet bez štrbín,
kde nič z vonkajšieho sveta niet.

Svet bez toho, čoho sa tak bála.
Už je v bezpečí,
niet podnetov pretvárajúcich ľudí.
Už sa nemusí báť čo sa z nej stane.
Bude tým, kto je.
--------------------------------------------

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár