Rozčarovaná, lebo odrátavam dni a chytá ma horšie ako panika!

Keď sme hľadali byt mesiac dopredu, všade nám vraveli, aké to je nevýhodné majiteľom, lebo oni by v podstate museli čakať mesiac na to, kým by sa im za byt začalo platiť. No lebo doteraz si ho neplatili sami a jeden mesiac navyše by ich asi zabil, čo by čakali na potenciálnych obyvateľov domu, a teda nás. Tak sme si povedali, že teda to chvíľu necháme a vrátime sa k tomu o taký týždeň, keď bude F. už bakalár a bude mať čas hľadať aj on.

Už som fakticky na prášky. Z toho celého, čo sa deje.
Okrem školy, musím rozmýšľať ešte aj nad týmto.
Nebyť F. a A. tak by sme nepozerali toľko bytov a neprevolala by som si paušál asi 100násobne.
„Sústreď sa teraz na školu, povedz M. nech sa o to postará. Ju čaká už len jedna skúška.“ vraví mi najlepšia kamoška.
„Ona? To by som ju musela požiadať o to, aby bola ochotná pozerať byt, v ktorom má bývať aj ona.“
Ju to absolútne netrápi. Ani raz sa neopýtala, či nemá aj ona niečo pohľadať. Vezie sa. Koniec koncov, neprekvapuje ma to.
Len ja o chvíľu vybuchnem a niekto si to pekne odnesie.

Máme posratých 7dní, aj to veľa vravím, lebo 2ho máme byť už preč z tohto bytu. Tak ako to tlačí nás dve, tlačí to aj A. Jedinú výhodu má F.

Dnes sme mali mať 2 obhliadky. Pekné byty. Za dobrú sumu. Realiťáci v podstate nadšení, že chceme obhliadku, že sme si vybrali aj ich byt. Majitelia? Majú kérom. Ani nedvihnú mobil. Neodpíšu na mail.

Mali sme už vybratý byt. Skvelý. O takom som vždy snívala. Proste krásny. Dobrá lokalita. Skvelá suma. No ozvala sa majiteľka? A to sme boli na obhliadke podvečer a večer sme hneď písali, že ho chceme! Realiťáčka sa doteraz snaží s ňou spojiť, no márne. Tak ten byt asi náš nebude. Hoc, taký byt by som závidela aj sama sebe! Smola.

A tí realiťáci sa tiež nevedia ozvať, že majitelia nič. A my čakáme jak blbci. No keby im nevolám, či to platí, hoc mi tvrdili ako sa mi ozvú do 3h od telefonátu (včerajšieho), tak teraz nepíšem tento blog, ale už sa všetci 4 svorne stretávame a cupitáme na danú ulicu, kde keby sa asi až tam dozviem, že som zbytočne chodila, tak si to namierim do prvej krčmy a šmarím do seba tequilu. Lebo viete, ja bývam v Mordore a to je kurva ďaleko!

Fakt som na prášky. Ono to nie je sranda. Neviem si predstaviť, že by som sa teraz načas odsťahovala na nejaký intrák. Ako by som tam asi preboha dala všetky moje veci??? Veď toho je miliarda! Po celom byte mám niečo a vopchať to do jednej izby? Ach. Ešte mi ocino povedal, že môžem ísť domov, reku, hej, hej, oci, lebo nemám už vypísané smeny na celý júl ako idem robiť, aby som si zarobila tie prekliate peniaze na bývanie a na to čo chcem!

Ešte som si jak taký debil vlasy zmyla! Reku, nepôjdem tam tak, aby si mysleli, že rovno ostávam v kuchyni vyprážať rezne.

Som sklamaná. A nahnevaná. A smutná. A nenávidím učenie a hľadanie bytov! Lebo tie, ktoré sú úplne mega, tak sa to vždy dokazí, hoc máme záujem hneď. Veď my sme si s A. už aj izbu vybrali!!!

Nie je to fér. Kedy mi konečne niečo začne vychádzať?

Idem si dať asi zmrzlinu a poriadne veľkou lyžicou priamo z téglika!

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu