a oho zahorelo láskou.
A odvtedy horí stále,
stále jasnejšie a jasnejšie.
Srdce krváca odkedy ma opustila,
neprestalo keď sa vrátila.
Z tej krvy vznikli básne,
čo znejú veľmi krásne.
Teraz ich musím napísať,
do kameňa vytesať.
Možno ma nemiluješ,
a možno to lutuješ.
Možno chceš snivať,
mozno chces lietať.
Možno chces snívať,
možno s iným.
Ak ma však miluješ,
povedz to do očí.
Možno ma maluješ,
pre teba aj z útesu skočím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár