Na konci školského roka sme, podobne ako väčšina ľudí, kúpili fľašu a išli za kino. Bolo to štvrtýkrát v živote, čo som pila; patrím k tým, čo alkohol veľmi nemusia. Ale no čo, povedala som si, zmeny sú dobré, bude sranda, veď budem so svojimi droogs. A sranda aj bola, áno áno bola, O my brothers, až kým sa neobjavili policajti. Utiecť sa nedalo, bolo ich veľa, aspoň 15 a nás 6. Najprv nám povedali, že tí, ktorí nafúkajú pod 0,3, môžu ísť, ale ja so svojimi 0,27 som ako tretia v poradí platila pokutu 30 evri. Prvá holka platila 10, druhá 20, ja 30. Postupne. Áno. Pekné. A dávali nás aj televízore. 15 minút slávy.
Tak ale dobre. Viem, že je vás dosť, čo pijete už dlhé roky a nikdy vás nechytili. Mala som smolu, čo sa dá robiť.
Potom som našťastie opustila túto nevďačnú krajinu a zamierila som na West, my brothers. Do mesta s menom Berlín. Náhodne som tam stretla moju známu z Česka. A zoznámila som sa s úžasnými ľuďmi. Boli sme skvelá partička, ja a 3 malchicks. Bývali sme hore takmer do rána. Mala som ich všetkých rada. Jeden z nich sa stal v podstate mojím boyfriendom. V podstate to bol prvý chlap, ku ktorému som cítila niečo viac. A bol Slovák. A navyše bol ztelesnením mojej predstavy o ideálnom partnerovi.
Ale odišiel týždeň pred tým, ako ja. Odišiel v nedeľu a ja som tam ostala s mojimi zvyšnými berlínskymi droogs ešte týždeň. Slnečné dni akoby naschvál zmizli, teraz pršalo... Berlín bol iným miestom, v hlave som mala bolesť, ó áno my brothers. Alkohol mi pomáhal aspoň v noci, aspoň vtedy bol dôvod na radosť, aspoň vtedy som mala pekné myšlienky. A smiech bol na mojich perách. Ale všetko má svoju cenu, či nemá? Posledný večer, zachráňte ma od neho... Alkohol podporil tú zlú polku môjho brainu, ktorá chcela to, čo chcieť nemala. A vyhrala a keď si uvedomila, že to, čo robí, je viac zlé než dobré, moje pery sa už dotýkali pier jedného z mojich zvyšných droogs. A všetko bolo komplikované. Lebo srdce chcelo niečo iné, ako brain. Brain vedel, že ma to bude mrzieť, že ma to pripraví o hodiny spánku, o hodiny úsmevu... Srdce chcelo pokračovať v tom, čo som robila. A keďže som vedela, že srdce bude musieť prehrať (lebo o pár hodín som bola tak či onak nútená odísť späť do Ficolandu), nechala som ho, nech si robí, čo chce. A tak, kiss by kiss, hand in hand sme kráčali pri východe Slnka... A bolo to krásne... A nikdy na to nezabudnem.
Ale ostal predsa ešte jeden droog, my brothers, ešte jeden, ktorý teraz nebol s nami a my sme ho potrebovali, lebo som mu musela povedať goodbye predty´m ako odídem! Ale jeho nebolo. Pritom on bol z mojich droogs ten najfascinujúcejši. Umelec. Ako Robert Mapplethorpe. Nerozlúčila som sa s ním.
So home I went, my brothers, s hlavou plnou myšlienok, spomienok, pochybností, oľutovaní... Prišla mi sms od môjho "lovera" (nie boyfrienda, aby ste ma chápali), že Umelec hovorí goodbye. A môjmu srdcu sa uľavilo. Všetko bolo aspoň na chvíľu viac v poriadku.
Domov som prišla, v noci som sa pripojila na internet, mal prísť môj Lover. Aj prišiel. Ubezpečil ma v tom, že to, čo sa stalo v Berlíne, nemám brať až tak vážne, lebo sme boli drunk. (Nemyslím si, že to bolo len tým, stále je to moja vina, ale psychická pomoc aspoň trochu to bola). Ale to, my brothers, čo mi napísal potom, prinútilo moje eyes vytvárať obrovské slzy ktoré kvapkali na stôl a na klávesnicu kvap kvap kvap a vytvárali jazierko.
Umelec totiž cítil ku mne viac než len kamarátstvo. A podrezal si žily. Vraj. A povedal Loverovi, že ho nenávidí. A že mi má povedať, že ma ľúbi.
Potom sa ospravedlnil, že bol proste opitý, a že to tak nemyslel.
Viete, môj život bol na malchickov veľmi chudobný. Nikdy (až do Berlína) mi nikto nepovedal, že ma ľúbi. Nikdy som nestretla toľko úžasných malchickov na jednom mieste. Keby som ich stretla v rôznom čase na rôznych miestach, som schopná ľúbiť každého z nich.
Pri prvom som ostala, nakoniec. Vidíte, rozum vyhrá, iná možnosť nebola. So všetkými som v kontakte, všetko je v poriadku, len v mojej hlave je stále veľký zmätok. Sebasklamanie, to hlavne. Bola som presne takou holkou, akou som nikdy nechcela byť. Pila som a podviedla. To, že je to teraz navonok v poriadku, ma vôbec neteší a neuspokojuje, my brothers. Je to hrozný pocit. Poučte sa z mojich chýb.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár