Stojím medzi nimi,
živými-mŕtvymi.
Nie, nežerú mozgy.
Len stoja jak sprostí.
Raz za čas počuť vulgárnosti,
hnev a trocha zlosti,
alebo smiech a pokoj sa ich zhostí.

Nereaguje nik
na ten povyk,
do tmy výkrik,
nik sa nehýbe, spia.
Sedia v krabiciach,
čo sa sunú za nich,
aby nemuseli ani
na krátky okamih
zdvihnúť zrak od žiary v dlani.

Nevedia o žiadnom dianí.
Okolia sa každý stráni.
Odtrhnutí, len s klapkami
na očiach, ušiach, srdciach.
Sú živý len sami,
spolu však čušia,
sa dusia
predsudkami.
Sú samostatnými jednotkami.
Každá samostatne neživá
v mori neživota prebýva.

 Báseň
Komentuj
 fotka
radasapytam  12. 4. 2017 20:11
Keď spm si to prečítala, hovorím si, presne. Ďakujem, ze si to vedel takto napísať.
 fotka
thorn  13. 4. 2017 17:01
@radasapytam
Ďakujem za pekné slová.
Aj keď sa podobne chovám.
Preto stojím medzi nimi,
aj kým tvorím tieto rýmy.
Napíš svoj komentár