Plánovali sme budúcnosť, kam chceme cestovať, čo všetko vidieť, si prezradiť, ukázať, či zažiť.
Cele dní spolu, stále jeden druhého milovať, nič nerobiť, len sa baviť, mať v paži.
Mali sme si toľko čo povedať, a všetky tie tajomstvá si navzájom strážiť.
Po tom všetkom už stačil len jeden krok: niekde sa spolu zložiť.

Čas medzi nami, či len zdá sa mi, že prestal sa množiť?
Skôr sa kráti, nejak sa tratí. Mal som to zvážiť.
Ten chlad, cítiš to? V duši nám začalo snežiť.
Čo sa to deje? Len sa treba viac snažiť?
Prečo mlčíš? To ten bozk ťa tak ťaží?
Si mi chrbtom a v srdci mi praží?

Tak rozpadám sa. Ja chcem žiť.
Už nemám priestor priblížiť
sa ti. Jazyk už mi neslúži.
Tak naposledy sa snažím
do tvojich rúk zložiť.

Chcem si zaslúžiť
s tebou ešte žiť.
Znova to prežiť.
A ty len súžiť
vieš, vložiť
už len lži.

Ti slúžiť
mám? Žiť
tie lži?
Tie lži
si ži!

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár