Útek z kruhu

Žijeme v kruhu.
V tom dlhu
života a času.
Nemáme šancu
a nedostaneme druhú
vyprázdniť tú čašu
po okraj plnú
hnevu, smútku, studu.
namiesto lásky a úžasu.



Nedá sa prejsť
do iného pruhu.
Nedá sa ujsť
pred osudom sluhu.
Ani jedna z ciest
nenaplní túhu
vyhrať tú hru.
To sa nedá zniesť
robiť im mŕtvolu tuhú.



Dokola, stále rovnakú
robíme chybu,
keď veríme prízraku
čo má sľubov plnú hubu,
vymyslenému osudu.
Z toho len bolesti budú.

Nedoprajú nám kľudu
až do posledného súdu.
Naťahujeme ruku
tak slabú, chudú
po chlieb a po vodu.
Nechali nás v núdzi
nech pomáhame ľudu.
Máme krvácať pre cudzích
na rodnej zeme hrudu.

Z každého uhla pohľadu,
v snoch sledujeme dúhu.
fatamorgánu
vzdialenú,
zvlnenú
v horúcom vzduchu.
Zatiaľ čo s dierou v bruchu
ležíme na zemi,
premýšľame o Bohu,
ako zranené zvery
zatlačené do rohu.

Na poslednom dare
ich necháme
rozviazať stuhu.
Pre to čo je nám drahé,
čo tu druhým zanecháme,
pre to všetko čo im dáme,
v tom kruhu
sa rodíme,
žijeme
aj umierame.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu