Postávaš v tme 

za čiernym sklom. 

My pred ním sme, 

kocháš sa výhľadom. 




Pokojne krič 

a buš si na sklo. 

Nezmeníš nič 

aj keby prasklo. 




Nikto ťa nevidí, 

len ty vidíš vše. 

Možno nám závidíš, 

ako živí sme. 

 Báseň
Komentuj
 fotka
7z7  28. 7. 2020 16:52
A potom niekto zasvieti a celá atmoška je v prdeli.
Napíš svoj komentár