Zistil som, že ma vôbec nezaujíma pozerať sa na obrázky trpiacich zvierat a ich zdecimovaných tiel. Aké "zvláštne" a "nevídané". Zmieňujem to len preto, že v poslednej dobe mi posielalo pozvánky na priateľstvo (na F veľmi veľa zvierackoprávnych aktivistiek/ov a vegánov/iek, a nedávny prípad bol už posledná kvapka (krvi) - celý ich profil samé krváky a apelovanie na pocity. Nehovoriac o obrázkoch naporcovaných tiel zvierat, ktoré zas vídam najmä vo forme reklám na rôzne podniky - čo je, naopak, pokladané za úplne “normálne”.

   Akokoľvek si uvedomujem dôležitosť neprehliadania fenoménu utrpenia, krutosti, zbytočných smrtí - alebo aj fenoménu ničenia, smrti a zániku života celkovo - už ma proste nijak neláka, navyše k utrpeniu vnímanému priamo, prijímať a absorbovať ešte aj takéto medializované obrazy zničených tiel. Morbídna fascinácia u mňa aj mnohých ďalších akiste pretrváva, čo mi potvrdili naše včerajšie zaujímavé rozhovory s pracovníkom ústavu pre seniorov, len nie fascinácia v tejto forme a v takom rozsahu, že by som sa na to chcel dívať neustále

   Síce možno dívanie sa na takéto drastické zábery z jatiek, kde dochádza k uvoľňovaniu obrovského množstva krvi po obrazovej stránke a k vyludzovaniu naozaj srdervúcich nárekov po stránke zvukovej, mohlo dopomôcť mne k uvedomeniu si týchto realít, a napokon, samozrejme, k rozpoznaniu toho, že mám veľmi pálčivú zodpovednosť žiť vegánsky, ak s vykorisťovaním týchto tvorov nesúhlasím; nemyslím si však, že sú pre toto rozpoznanie natoľko zásadné tie “najhoršie” prípady krutosti a násilia. Na to úplne stačí uvedomiť si, že tu nie sú ako zdroje pre nás, že aj oni sú cítiace bytosti ako ja a Vy. Nie je potrebné pozerať ani Pozemšťanov, ani takzvané “undercover investigations” z veľkochovov.
Úplne postačí pýtanie sa samých seba, vzdelávanie (sa) a prerod v našom nahliadaní na ostatné živočíchy; prerod, pri ktorom je potrebné mať na pamäti, že sa musíme vyvíjať k stavu bytostí vyspelejších predovšetkým v morálnom a duchovnom ohľade. Niekedy sa v tomto ohľade hovorí aj o citovom poznaní, hoci neviem, nakoľko zaužívaný a výstižný je tento pojem. Mne príde ako dosť relevantný pre to, čo sa snažím opísať. V súčasnej civilizácii ľudí je totiž zrejmé, že v tomto ohľade akosi atrofujeme a že je tu badateľný nepomer v prospech vedeckotechnického rozvoja, miestami až scientizmu - pripisovania prehnanej dôležitosti práve vedeckému bádaniu.

   A do istej miery mohlo tomuto rozpoznaniu napomôcť aj živé svedectvo týchto javov (obrovské utrpenie matiek i teliat na mliečnych "farmách", ktoré som mal možnosť vidieť dávno predtým, než som bol vegán; alebo tiež zdanlivá voľnosť a radostne prežitý život prasiat-mangalíc na organickom statku, ktoré však čakal brutálny koniec, akonáhle ich patrične vykŕmili).

    No málokto sa dobrovoľne vyberie - a málokoho pustia - navštíviť tieto miesta, a byť svedkom tých hrozných dejov, ktoré tu sú na dennom poriadku. A ešte menej ľudí tam ide so zámerom tieto praktiky zviditeľniť pre širokú verejnosť, alebo ich dokonca prerušiť - väčšina, vrátane môjho minulého ja, do toho idú ako komplici.

   Takže, nie, keď vidím, že má niekto plný profil takýchto vyobrazení násilia (a áno, pri stretnutí s obrazmi neľudí mám obdobné pocity, ako pri ľuďoch), neprijímam ich “priateľstvá” na sociálnej sieti, ktoré i tak v praxi neznamenajú nič viac, než istú sociálnu sondu. Nestojí mi to za to, aj keď vidím, ako sa (zrejme úprimne) snažia zmeniť svet k lepšiemu, a že máme spoločnú vec - zanietenie pre obranu práv všetkých zraniteľných ľudí aj neľudí, ktorí v tomto systéme viaznu a trpia.

   To, že mám základnú minimálnu zodpovednosť byť vegán, mi každodenne dostatočne pripomína už svet taký, aký je, a môj záujem o zvieratá ako osoby, ako cítiace bytosti, a taktiež záujem o férovosť a spravodlivosť. Nepotrebujem sa k tomu negatívne motivovať takýmito hroznými zábermi brutalít.

 Blog
Komentuj
 fotka
alpynus  5. 11. 2016 02:20
Príde mi, že tie veci ohľadom postovania/zdieľania obrázkov/videí mŕtvych tiel zvierat alebo práve zomierajúcich zvierat je akosi štandardnou súčasťou vegánskej agendy a príde mi to tak nejak poriadku, pokiaľ to nie je prezentované ako niečo superústredné.

Myslím, že v istom bode zoznamovania sa alebo približovania sa s problematikou obchodu so zvieratami je fajn, keď zoznamujúci sa alebo približujúci sa môžu sprostredkovane empiricky vnímať aj tieto časti komerčnej konzumácie zvierat a majú nejakú evidenciu, že tie záležitosti s krutosťou a násilím sa nedejú len teoreticky, ale aj prakticky.

Isteže, niekto týmto bodom nepotrebuje prejsť a asi ani nie je nutné, aby sa týmto bodom prechádzalo, no podmieňovať nejaké (hoc aj virtuálne) sociálne väzby tým, či sa dotyční ešte nachádzajú v tej fáze, v ktorej tieto veci nimi rezonujú (tí zdieľajúci/vytvárajúci sa v nej zrejme ešte tak trochu nachádzajú, keď to zdieľajú/vytvárajú), mi príde trochu ako overreakcia Ale nechcem zachádzať do detailov, pretože okrem iného mi detaily ani nie sú známe. A každopádne nemám nič proti overreakciám.

Ešte by som dodal (neviem, nakoľko sa mi podarí vyjadriť sa zrozumiteľne), že z hľadiska nejakého "postvegánstva" (prekvapilo ma, že tento termín zatiaľ nie je populárny ani v angličtine a asi nebude užitočné, ak by mal tento pojem nejakú presnú strohú definíciu, no v zásade tým teraz myslím niečo ako vegánstvo, ktoré reflektuje vegánstvo alebo nejaký framework, ktorý už obsahuje/praktizuje vegánstvo, ale praktická aplikácia vegánstva alebo začiatky aplikácie vegánstva už nie sú jeho centrálnym bodom) mi prídu úvahy v tomto blogu tak akurát; ale asi nie je moc užitočné, keď postvegánstvo nejak kritizuje vegánstvo s cieľom zasahovať v ňom, keďže "postvegánstvo" môže priamo zasahovať do "postvegánskych" štruktúr.
 fotka
thrwtchr  5. 11. 2016 06:53
@alpynus Hej, hej, čo sa prvých troch odsekov týka, to mi všetko už prišlo na um. Ale hej, dobrá analýza a je vhodné sa nad tým zamýšľať aj z takého uhlu a prihliadať na tie fázy.

Čo sa však týka termínu postvegánstva, nemyslím, že je potrebné, ani, ako píšeš, užitočné, zakladať nejaké nové termíny pre tieto "nové" prúdy - jestvuje tu už exvegánstvo (hoci niektorí argumentujú, že nemôže ísť o "pravých" vegánov, ale maximálne o ex-rastlinožrútky/ov, ponevádž im zväčša chýba práve oná reflexia hnutia ako zvierackoprávneho, a záujem sa podieľať na oslobodení zvierat, prevažujú dietárne, častokrát sebecké motivácie pre znovuzapočatie vyhnuteľného využívania zvierat).
Ale možno len tomuto návrhu termínu dostatočne nerozumiem, priznám sa, že predovšetkým tomu úplne poslednému úseku o štruktúrach mal môj rozum problém porozumieť.
 fotka
boolean  5. 11. 2016 12:50
správna reč! tak teda poďme si dať jeden krvavý steak
 fotka
thrwtchr  5. 11. 2016 13:03
@boolean Vieš čo, zmenil som názor a celé svoje najvnútornejšie morálne hodnoty. Poďme si dať spolu steak. Aký preferuješ, rare alebo medium rare? Alebo iný?

Vieš čo, vlastne som si robil piču.
Úprimne, zmenil som aspoň názor na (ne)ponechávanie komentárov pod svojimi blogmi. Hej, aj takých kokotných, ako je ten tvoj. Je to totiž dosť dobrá sociálna sonda. Vďaka za príspevok, každopádne.
 fotka
boolean  5. 11. 2016 13:34
no problemo aj nabuduce, a.. asi medium rare..
 fotka
bardamu  5. 11. 2016 22:57
Kamaratka je presne taka vasniva veganka/ochranca zvierat a vsetko. Viem ze to mysli vazne, dokaze ju rozplakat zrazeny kocur pri ceste. Fakt uplne ponorena do problemu krutosti pachanej na zvieratach... ja si myslim ze len nachadza satisfakciu v zdielani nechutnych obrazkov na fb, nonstop upozornujuc na hnusne ludstvo... zda sa, ze skoro kazdy ma nejaku podobnu vadu, ci uz ide o politicke statusy, zalubu v nihilisme, depresivne songy alebo cojaviem co este. Chcem povedat.. nestoji to vobec za rec. Kazdy filtruje svoje znechutenie zo zivota inak. Pre mna je v ona uplne okej clovek, napriek tomu ze je sibnity vegan
 fotka
thrwtchr  6. 11. 2016 11:41
@bardamu Hej hej, veganky sú šibnuté, ale dokonca aj napriek tomuto sa z nich môžu vykľuť uplne okej ľudia, všakže?
A je vlastne veľmi šlahnuté, úplne padnuté na hlavu, keď sa niekto vedome snaží nespôsobovať zbytočne utrpenie a byť férový a spravodlivý... že?

Tým nechcem povedať, že sa chytám iba toho posledného riadku, ktorým si však podľa mňa ten inak zaujímavo uvedený komentár podľa mňa pokazil; s ostatnými vecami v podstate súhlasím, ako píšeš, každý filtruje svoje "znechutenie zo sveta" inak. Avšak už v tejto mojej eseji sa (ku koncu) explicitne zmieňuje, že moja motivácia k vegánstvu a ochrane práv zvierat je pozitívna.
Nie je to zo "znechutenia zo sveta", a ani týmto spôsobom nechcem namotivovať ostatných, pretože viem, že to nefunguje.
Nebol by som tam, kde som, keby som v sebe nemal iskru idealizmu a optimizmu. Podobne väčšina ďalších zástancov práv.
A píšeš, že pokiaľ niekto praktizuje internetový aktivizmus touto negustióznou formou, že je to preto, že v tom nachádza satisfakciu...
Isteže, u niekoho to nepochybne je len práve preto, avšak spravidla si myslím, že ide hlavne o cieľavedomé informovanie verejnosti o určitých spoločenských javoch, a nie nejakú "vadu". Vada je to iba v Tvojej percepcii, a mimochodom, ak nie si vegán, tak presne takéto "nechutné obrázky" (presnejšie, to, čo zachytávajú) podporuješ.
Ak Ti tieto javy vadia, mal by si sa podieľať na skoncovaní s tými javmi, nie na zastavení obrázkov násilia.
10 
 fotka
bardamu  6. 11. 2016 18:32
Mne sa zas nepáči, jak píšeš ty. Explicitne... negustioznou... percepcii... Nóbl slová v nudných vetách. Tvoju esej som celú nečítal, zaujal ma nadpis.
Ja týranie zvierat nevnímam. Vôbec o ňom nerozmýšľam. Znamená to, že ho podporujem?
Viem len jedno. Mám račej tatarák, než živé kravičky.
Napíš svoj komentár