Gautamove citáty sú skoro tak súhlaseniahodné, ako Luny Lovegood... obaja sú super

To je Evanna Lynch, nie Luna Lovegood dopekla.

@dumbledore

Nieze by som nesuhlasil, ale z coho mame zit, ked aj rastliny citia? Zistilo sa, ze rastlina spusti nejake procesy ked je odtrhnuta a tak. A co take zvery, ktore bezne zabijaju a lovia. Je to najprirodzenejsia vec od vzniku zeme. Aky mas nazor na toto. Zit v uplnej harmonii, to si viem predstavit len tazko. O zvratenosti praktik chovu a masovom zabijani dnes sa nemusime ani bavit.

@method
Skúsim teda napísať vlastnými slovami to, o čom viem len málo, no predsa dosť na to, aby som na to mohol sformulovať (samozrejme veľmi subjektívny) názor.

Čo sa rastlín týka, tvoria odlišnú skupinu živých organizmov. Nemajú centrálny nervový systém (CNS), a keďže nemajú CNS a také receptory na vnímanie bolesti, ako majú zvieratá, tak pochopiteľne ani nemôžu cítiť bolesť a trpieť tak, ako ju cítia a ako trpia zvieratá. To, že niečo cítia, rozhodne nepopieram - toto je oblasť, ktorou sa zaoberajú aj súčasní vedci, len si netreba vytvárať domnienku, že nejaký mechanizmus, ako napríklad vylučovanie istých látok v reakcii na výrazné podnety, už znamená, že tá rastlina trpí tak, ako trpí kričiace a metajúce sa zviera, ktoré niekto celoživotne týra, potom ho ledabolo omráči a podreže mu krk.
Ich vnímanie je natoľko odlišné, že pre mňa predstavuje dosť náročnú úlohu sa do nich vciťovať tak, ako do zvieraťa, aj keď sa veľmi snažím.

Každý živý organizmus má nejaký spôsob, akým reaguje na okolie. Rastliny na rozdiel od zvierat (zväčša) nemajú možnosť voľného pohybu a preto to evolúcia zariadila inak: myslím, že to, že majú jedlé časti (plody) a ešte ďalšie pre ľudí jedlé časti, pri kt. nedochádza k zničeniu celej rastliny, je jasná známka toho, že s nimi žijeme v symbióze, že takpovediac rastliny chcú, aby sme ich jedli, nehovoriac o množstve modifikácií, ktoré ľudia dosiahli šľachtením.
Zvieratá roznášajú semená rastlín po celej planéte.
Rôznorodý hmyz ich zas opeľuje.

Čo sa levov a prirodzených predátorov týka, po prvé: ani ja, ani ty nie sme levy. Sme ľudia, alebo, ak sa nestotožňuješ s ľudskosťou (ja s tým niekedy mám problém), sme Duch, čisté vedomie, ktoré si zažíva skúsenosť v ľudskom tele. Náš morálny úsudok by sa nemal zakladať na tom, čo robia levy; keby to tak bolo, tak by sa dalo tvrdiť, že je v poriadku, keď príde chlap do novej rodiny a tam zabije všetky deti predošlého manžela, potom si urobí nové a rodinka pokračuje veselo v love antilop v centre Bratislavy a v leňošení ďalej.
Porovnávame neporovnateľné.



Rovnako ako argument prirodzenosti. Čo je prirodzené? Čo nie je? Je znásilnenie prirodzené a preto ospravedlniteľné, pretože sa znásilňuje od nepamäti, od počiatkov ľudskej histórie?

No dobre, ale ked zerie lev zaziva zebru, trpi. Treba tomu zabranit ? To je prirodzene, to zviera trpi, takze vzdy tu bolo utrpenie, inac by zas zomrel lev a s utrpenim od hladu zomrel. Teraz nejde o porovnavanie cloveka so zvieratami, len sa zameriavam vobec na ten jav utrpenia. A co keby sme teda zabijali nejakou bezbolestnou injekciou ? Len aby bolo jasne, ja nerypem, len ma zaujima nazor. Ja s veganmi sympatizujem, resp. ich chapem, aj ked nim sam niesom, co mozno vyznie nelogicky, ale kazdy sme iny a to aky som ma svoje psychologicke priciny : ) aj ked raz, kto vie.

@method Neviem. Treba? Hovoríme tu o rovnováhe biotopu, zdravé levy zabíjajú len preto, aby sa nakŕmili, regulujú tak početnosť stáda. Bylinožravcov je vo vyrovnanom ekosystéme vždy omnoho viac, než dravcov: dravcov stačí naozaj málo. To, či levy konajú na základe inštinktu prežitia, alebo si plne uvedomujú, čo robia, je teraz pre nás irelevantné.

Keď sa taktiež zamerám len na ten jav utrpenia, príde mi, že na tejto úrovni bytia trpíme všetci, len každý svojím spôsobom.
Keď lev v savane úsilím celého svojho mrštného tela s ostrými pazúrmi a zubmi loví napr. antilopu, ide mu o holé prežitie; rovnako aj antilope ide o holé prežitie, trpí a možno neraz umrie od stresu už pri tom, ako sa snaží ujsť.
A trpí, aj keď ju ten lev zahryzne do krku a často aj keď na nej celá rodinka hoduje.
My sme v inej situácii, naše utrpenie má zväčša subtílnejšie podoby, neporovnával by som to.

Jestvujú aj nejaké texty, kt. sa zaoberajú karmickým dopadom toho, keď zabíja zvieratá lev, aby prežil (ako obligátny mäsožravec) a keď človek, len pre chuťový pôžitok alebo iný, podobne triviálny dôvod. Je tam vraj obrovský rozdiel.

Myslel som si, že nerýpeš. Pôsobíš ako jeden z tých najvyrovnanejších na tomto portáli, najmä teda z hľadiska mňa ako psychicky nie tak úplne stabilného (ale wannabe stabilného) jedinca.

Čo sa týka tej bezbolestnej smrti, isteže, ak sa skúsim na chvíľu vžiť do zvieraťa, ktoré prežilo svoj život na humánnej voľnovýbehovej farme a napokon ho usmrtili bezbolestne injekciou, tiež by som si prial, aby tá moja bola rýchla a bezbolestná; kto by si neprial? Bol by som za takú existenciu vďačný? Možno bol, lebo by som nepoznal nič iné. Ale nezaoberám sa tým:
v otázke toho, či je správne zabíjať zvieratá, to pre mňa nerozhoduje -- keď to nie je vec prežitia, keď mám veľa možností, ako žiť etickejšie, a zároveň si zachovať pevné zdravie, načo hľadať lepší spôsob, ako vykonať niečo, čo pokladám za nesprávne? Keď nemusíme privádzať do tohto sveta násilným oplodňovaním nové a nové zvieratá, načo to robiť?

Mimochodom, neviem, ako by zabíjali tou jedovatou smrtiacou injekciou a či sa to vôbec dá, pre účely gastronómie. Asi dá, ale nevyznám sa v tom.

Ja len, ci by si bol proti jedeniu napr. kurciat, ked by mali dobry chov a usmrtli by ich takou injekciou. Prezilo by spoko zivot, mozno v priemernej dlzke zivota, ked by zilo len volne v prirode, lebo tam by ho zas mohol niekto zozrat za ziva. Ci ide o sposob, alebo samotny akt.

Ked som bol maly, bol som vegetarian a dodnes maso moc nemusim. Jedine kuracie, ale ja to jem viacmenej z povinnosti, kvoli svalom. Inac jem vlastne len ryzu a zeleninu, lebo ostatne ani moc nemozem. Taky neegoisticky pristup, aky maju vegani to je tak 200 rokov popredu minimalne a v tomto svete su spolocnosti len na smiech. Som zas zastanca vyvazenej stravy, ale viem, ze su aj vegani co cvicia a nevyzeraju zle. Len som sa tym nikdy nezaoberal, ze ako dosiahne dostatok bielkovin a tak. Veganske proteiny su drahe. Vela strukovin mi nerobi dobre a ani vela ovocia...vies, ze...proste stravoval by si sa jak vegan, keby ti to nerobilo dobre ? Ista davka egoizmu je, myslim si, prirodzena. Ono by to asi malo byt nejak tak, ze ten komu to nerobi problem a vyhovuje mu to, by sa tak mal stravovat...co je asi dost vela ludi (tym vyhovovanim nemyslim, ze niekomu maso chuti/nechuti, ale skor reakcie tela na druh potravy a zdravotne hladisko). Lebo si zober, ja cvicim a kebyze prejdem na vegansku stravu, pravdepodobne by som nezregeneroval a vlastne by to narusilo cele moje stastie, v konecnom dosledku. Ak by mi taka strava robila zle. Strukoviny - naduvanie, travenie, viac ovocia - rozhadzany inzulin... Ja len ze, su aj ludia, ktorim by to vyslovene nevyhovovalo. To, ze ked som bol dieta mi nejaka moda vtlkla do hlavy, ze by bolo super mat svaly to je uz tak hlboko vo mne zakorene, ze keby som tuto myslienku isiel opustit, neviem...asi by som zostal dost prazdny a musel by som zacat so sebou uplne odznova. Ale ja to beriem tak, ze som rad, ze ma aspon nieco bavi a snazim sa aj v tomto, ako ista autorita, pre tych co zacinaju, im dat dobre zaklady... no jednoducho, uz aj s masom mi to slo dost tazko a pomaly , neviem si predstavit, ako by to bolo este aj bez neho...resp. viem.

rozhadzany krvny cukor a tak aj inzulin*

@method @7 Je ľahké si to predstaviť a naprojektovať (napr. taký "kurací matrix" poznáš?), ťažšie je povedať, či je to hneď etickejšie. Ive got 99 problems and chicken euthanasia ain't one. Pretože teraz je teraz. A teraz je situácia taká, že sa takto zvieratá bežne nechovajú a zrejme ešte dlho nebudú a drvivá väčšina pochádza práve z veľkochovov.

Z hľadiska teórie, ktorej som zástancom, by som bol zrejme proti tomu, pretože som za skoncovanie všetkého zneužívania zvierat. A z tohto hľadiska je prechod na vegánstvo naozaj to minimum, čo môžem urobiť vo svojom každodennom živote.

@8 Samozrejme, že istá dávka egoizmu je prirodzená. Aj keď teraz mi to čoraz viac príde tak, že to, o čom som si myslel, že je zdravý egoizmus, je proste sebeláska. A tá je nielen prirodzená, ale vyložene potrebná pre naše prežitie.
Pozri, nejdem reagovať na všetko, čo si napísal, kvôli čomu by sa malo nedať fungovať na vegánskej strave.
Ja žijem, a žijú (ako píšeš) aj vegan bodybuilderi, aj vegan weightlifterky (poznám z videnia, z blogov aj osobne, niektorých). aj iní športovci, ktorým sa darí, a zjavne vedia, čo robia.
Cvičím rád, okrem fyzickej aj na iných úrovniach. Najsebedeštruktívnejšia vec, kt. som kedy urobil a kt. z môjho tela urobila väčšiu trosku, než akákoľvek zmena v stravovaní, bola tá, keď som prijal názory iných, aký by som mal byť.
To mi naozaj stačí, žiť v skromnosti a stačnosti a nechodiť po svete ako skeleton warrior (bez ohľadu na stravu). Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.

Skusim si rozsirit obzor : )

@method Skvelé, aj ja si skúšam :~)