Herminona sedela uprostred dňa sama v dievčenských spálňach a s hlavou v dlaniach srdcervúco plakala. Nikdy by ju ani vo sne nenapadlo, že sa bude trápiť kvôli nemu, človeku ktorého nenáviela, o ktorom bola presvedčená, že si nezaslúži jedinú jej slzu. Ona Hermiona Grangerová plakala kvôli Dracovi Malfoyovi. No nie preto prečo sa kvôli nemu trápila v minulosti, nie nebolo to preto, že by jej zase ublížil. Plakala lebo videla ako ho doviezli do nemocničného krídla. Bolo to dosť zlé...ona tam bola s nejakými zraneniami, ktoré ju veľmi boleli no oproti tomu ako vyzeral a ako sa musel cítiť on sa jej vlastné zranenia zrazu zdali maličké a nepodstatné. Videla ako sa mu to stalo ale myslela, že to nebude až také vážne. Bolo jej ho veľmi ľúto, hádam aj preto, že sa mu to stalo keď sa postavil Smrťožrútom a aj otcovi, a vlastne sa mu to stalo práve preto, že to urobil.
Nevedela prečo to urobila no hnala ju nejaká zvláštna sila v nej. Vstala a vôbec sa neobťažovala aby sa upravila alebo dokonca ani aby zamaskovala plač. Behom sa dohnala do nemocničného krídla a zrak jej zašiel rovno k nemu. Prišlo jej ho ľúto ešte viac. Bol taký opustený- taký sám. Prišla k nemu, stále hnaná tou podivnou silou, a sadla si na okraj jeho postele. Otvoril oči a nemohol uveriť, že ju tam naozaj vidí – sedieť na jeho posteli. Hľadela na neho a s nepochopiteľnou radosťou si uvedomila, že už nevyzerá tak zle a, že je rada že je v poriadku, teda že je na tom lepšie pretože keď videla, že ho doniesli bol úplne meravý a na tvári sa mu zračila strašná bolesť. Teraz tam ležal a ona sa mu dívala do očí, o ktorých si myslela, že sú odporné a necitlivé. Zrazu ju zaujali, zdalo sa jej, že v nich vidí bolesť a ľútosť. zrazu spravila niečo čo nikdy nemyslela že spraví, no táto záležitosť sa už aj tak vyvíjala ináč ako by kedy myslela. Usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval, no nie typický Malfoyovský úškrn ale normálny milý úsmev. „Čo sa dopekla deje Grangerová? “ povedal zrazu no na tvári sa mu stále zračil jemný úsmev. Dívala sa na neho a dostala zo seba iba: „Ďakujem Draco.“ A nevedela prečo ale láskavo a nežne ho pobozkala na čelo. Odtiahla sa a šokovane sa na seba dívali. Potom prudko vstala a povedala mu: „Musím ísť a uvidíme sa na vyučovaní“ a tichšie ale tak že to počul dodala: „dúfam, že čoskoro.“
Odišla a už trošku pokojnejšia si sadla v spoločenskej miestnosti do veľkého klbka, zavrela oči a uvidela jeho usmievajúcu sa tvár, myslela na neho viac než by chcela ale nakoniec sa prestala brániť a s myšlienkami na neho zaspala.
Zobudila sa až keď ju Harry jemne pohladil po pleci a oslovil. Takmer ho oslovila Draco, keď sa v poslednej chvíli zháčila a povedala, : „ D....dobre že si tu Harry a ďakujem, že si ma zobudil lebo musím....no musím ísť spať, lebo zajtra....musím ešte ísť skoro ráno do knižnice...tak dobrú noc.“ V skutočnosti chcela ísť pozrieť Draca, skôr než by tam mohol niekto prísť. „Všetko v poriadku Hermiona? “ spýtal sa keď už bola na schodoch do dievčenských spálni. „Áno jasné, že som Harry prečo by som nemala byť? “ chvíľu sa na seba mlčky usmievali a potom Harry povedal: „ Tak fajn, dobrú noc, a dobre sa vyspi.“ Už nič nepovedala len sa usmiala vybehla hore. Sama tomu neverila ale chcela byť čím skôr tam a znovu sa pokojne oddať spánku a myšlienkam na Draca. Zaspala nezvyčajne rýchlo. Ráno sa zobudila skôr ako zvyčajne a ticho sa vykradla von. Išla po chodbe, tak rýchlo ako len vládala ale zároveň tak aby si ju nikto nevšimol vošla do nemocničného krídla. Keď ho uvidela vyzeral, že spal, bol taký bezmocný....jej srdce sa rozbúchalo veľmi rýchlo a trhane. Pomaly a potichu prišla k jeho posteli a chvejúcimi sa prstami ho úplne zľahka ho pohladkala po tvári. Cítil to no naďalej sa tváril, že spí, bol hore už odkedy počul jej kroky, tvári sa, že spí pretože chcel vedieť čo spraví. Nemohol si pomôcť odvčera na ňu neustále myslel. Tak veľmi chcel aby sa vrátila aby ešte prišla, niekedy keď tam nikto nebude. Prišla tak jej snáď na ňom záležalo. Keď stále jemne hladkajúc zastala pri jeho perách nemohol sa už viac tváriť, že spí. Zobudil sa otvoril oči a pozoroval ju, keď ho zbadala strhla sa a akoby chcela ujsť no chytil ju za zápästie, jemne no nástojčivo. Zostala a sadla si späť na jeho posteľ. Znova zopakoval predošlú vetu: „ Grangerová čo do pekla má toto znamenať, a teraz nemyslím len to že si tu sedela a hladkala ma ale aj to že som spal a myslel na teba zobudil sa s myšlienkou na teba.“ Chvíľu sa na seba uprene dívali a potom povedala potichu a trasúcim sa hlasom: „ Ja neviem Malfoy aj ja by som to rada vedela, aj ja som na teba po celý ten čas myslela, úprimne Malfoy, neviem čo sa deje ale viem, že chcem aby si sa čím skôr uzdravil a chcem byť s tebou.“ Potom sa na seba znovu zadívali a zrazu to urobil nevedel prečo teoreticky nikdy by to neurobil no nadvihol sa na posteli a jemne dokonca sa jej zdalo, že láskavou jej odhrnul kučeru, ktorá jej padala do tváre. Potom sa k nej priblížil a jemne no tak akoby si uvedomoval koľko času stratil ju pobozkal na pery, najprv sa strhla a chcela ho odtlačiť ale zdalo sa jej to príjemné tak sa pomaly uvoľnila a pomaly si ovinula ruky okolo jeho krku. Keď prestali chytil ju za ruky hľadeli si do očí, potom povedala, že musí ísť na vyučovanie. Zdvihla sa a ešte sa na neho usmiala, nežne si ju stiahol k sebe a ešte jej venoval letmý no láskavý bozk. Zrazu si k nemu ešte sadla a povedala: „ Fajn, Malfoy neviem ako sa to mohlo stať ale stalo sa a ozaj mi na tebe záleží, mám pocit, že si sa zmenil a verím ti, určite za tebou prídem neviem kedy, ale prídem! “ odmlčala sa pobozkala ho na čelo a spýtala sa: „A zatial nebudeme hovoriť nič nikomu o našom vzťahu, že? A, Draco je to vlastne vzťah? Alebo čo sa to deje? “ „Nie nebudeme o tom hovoriť, zatiaľ ak súhlasíš, samozrejme. A čo sa týka tvojej druhej otázky neviem odpovedať ináč ako takto:“ znova ju jemne, no vášnivo a láskavo pobozkal na pery. Usmiala sa na neho, opätovala mu bozk a povedala:“ Pokúsim sa prísť čo najskôr, neviem ako ale prídem, a zatiaľ bohužiaľ musíme tváriť ako pred tým. Musíme sa nenávidieť, ale fajn, neznášam keď mi hovoríš humusáčka ale ak viem, že už to nemyslíš tak ako pred tým tak to zvládnem.“ Pokúsila sa o úsmev, no vedel že jej bolo smutno. „ Mrzí ma to naozaj, viem, že som ti ubližoval a viem, že nemám právo žiadať ťa o to, no napriek tomu sa ťa pýtam Hermiona, prosím odpusť mi.“ Chcel ju ešte pobozkať, no zastavil sa a počkal na jej odpoveď. Nemusel čakať dlho pretože ho pobozkala ona a povedala: „ Nikdy som si nemyslela, že to bude takto ale áno Draco, ako som povedala, záleží mi na tebe a verím ti. Takže áno odpúšťam ti.“ Usmiala sa a znova ho pobozkala. Potom sa zatvárila trošku zachmúrene a povedala:“ Teraz už vážne musím ísť, ale sľubujem, že prídem ešte dnes.“ Zakývala mu a vybehla von. Na každej hodine sa hlásila a tvárila ako vždy no celý čas na neho myslela a snažila sa vyšpekulovať, kedy a ako by za ním mohla ísť. Takmer dokonca dňa na nič neprišla, no vedela, že pôjde. Prišla do klubovne a Harry jej oznámil, že pôjdu aj s Ronom na metlobalový tréning. Spýtal sa jej či nepôjde s ním. Povedala, že nie lebo si chce ešte niečo prečítať a možno sa pôjde prejsť. Súhlasil a rozlúčili sa. Hermiona bola taká rada, že sa jej vlastne sama naskytla príležitosť ako ísť za Dracom, vedela, že nabudúce už bude musieť vymyslieť niečo sama, no nechcela sa tým trápiť, teraz sa tešila na stretnutie s ním.
Pomaly otvorila dvere na nemocničnom krídle. Znova vyzeral, že spí. Prišla k jeho posteli a posadila sa. Pomaly otvoril oči usmial sa, nemusel to povedať, pretože to bolo jasné a to isté cítila aj ona no povedal: „Som rád že si tu, chýbala si mi.“ Usmiala sa a miesto odpovede ho pobozkala. Takto strávili hodiny, rozprávaním a bozkávaním, verili si a začínali hovoriť jeden druhému také veci aké nevedel nikto iný. Hermiona však znova musela ísť, rozlúčili sa a Draco jej ešte povedal, že zajtra ho už pustia príde do veľkej siene na obed a po ňom už aj na vyučovanie. Ešte sa dohodli, že všetky urážky budú len akože, a že si ich nebudú pripúšťať. Draco sa priznal, že teraz keď vie ako jej ubližoval, každá urážka ho bude bolieť, no musel to urobiť a sľúbil jej že to zvládne. Odišla. Bol unavený a vyčerpaný z toho všetkého, nechápal to celkom, ako sa mohlo stať, že sa zamiluje práve do nej ale stalo sa to a on zaspal s pocitom, že je šťastný.
Ráno sa vlieklo veľmi dlho, Hermiona neprišla, nemohla mala vyučovanie. Draco Malfoy sa ešte nikdy v živote takto veľmi netešil na vyučovanie, nevedel sa dočkať, kedy ju uvidí a hlavne kedy budú spolu sami aby jej mohol povedať znova všetko aby znova nemusel hrať, že ju nenávidí, keď ju v skutočnosti miloval.
Prišiel do veľkej siene, jeho príchod bol ako vždy sprevádzaný veľkými ováciami Slizolinčanov a sklamaním u Chrabromilčanov. Vošiel a cestou dokonale zahral nepriateľstvo s Grangerovou. Išiel na to presne podľa dohody.....všetko opačne neznášam ťa = milujem ťa a tak...... Prechádzal okolo chrabromilského stola s poznámkou : „ O zlaté trio opäť spolu aký úžasný pohľad, ach a v strede ich perfektná humusácka princezná Grangerová! “ Hermiona sa nedala a vrátila mu to: „ O Slizolinský kráľ, už nám bolo podozrivé, že je na hodinách pomerne pohoda, že sa na chodbách nezaklína.....kde do kelu si toľko trčal Malfoy, už som skoro nadobudla pocit, že toto tu je pokojné milé miesto...nemohol by si sa vrátiť späť odkiaľ si prišiel? “ „ Och to snáď nie, Grangerová ja som ti chýbal....ha ha ha.....neboj už som späť, a na čo ťa mám zakliať?
„Och Malfoy daj sa vypchať! “ Draco miesto odpovede odišiel so zdvihnutou hlavou a plnou hrdosťou....
A keď sedeli pri stoloch a všetci jedli tajne poslal Hermione lístoček, nikto nemohol tušiť, že je od neho. Stálo tam: Tak nerád to robím, ale išlo nám to ako za starých čias...ale Hermiona, chcem ale aby si vedela, že ťa ľúbim a naozaj nič z toho nemyslím vážne. Ver mi... S láskou D.M.....P.S. Neboj iným sa tento list ukazuje ako niečo odporné, že sa ti takmer vyhrážam....tak sa pokús tváriť znechutene, pozri sa na mňa takým pohľadom...a ja ti ho opätujem, ale vedz, že najradšej by som ti poslal veľký bozk...Grangerová ľúbim Ťa....
Bolo to veľmi ťažké ale pozrela sa na neho pohľadom, ktorý hovoril nenávidím Ťa....no on vedel že pochopila...potom si zrazu dala hlavu do dlaní, a pôsobila akoby sa rozplakala....vybehla von z veľkej siene. Vyzerala celkom ako by plakala, ten odporný Potter sa postavil a chcel ísť za ňou no zastavila ho, Draco veľmi dúfal, že neplače naozaj, že sa tak iba tvári, a dúfal, že pôjde k ich zadnému stolu do knižnice, chcel byť s ňou, chcel aby vedela ako veľmi ju miluje....chcel aby to vedeli všetci. Mal chuť postaviť sa a na celú veľkú sieň zakričať, že ju miluje, no vedel, že by sa jej to nepáčilo. Pomaly tváriac sa ignorantsky a znudene no cítiac sa nekonečne nešťastne a prázdno vyšiel von. Ešte hodil na Craba a Goylea varovný pohľad typu- neopovážte sa za mnou ísť. Šiel rovno do knižnice a na jeho potešenie tam sedela za „ich“ stolom a na jeho veľké potešenie sa usmievala. Prisadol si k nej a začali sa rozprávať, bol taký šťastný keď bol s ňou, ako ešte nikdy vo svojom živote. Nedávalo to celé vlastne vôbec zmysel. Bolo veľmi zvláštne, že sa zamiloval páve do nej.....ale miloval ju a bol šťastný, keď bol s ňou. Keďže bolo už po večeri museli opustiť knižnicu. Chceli byť ešte spolu no nevedeli kde, vtom si Draco spomenul na núdzovú miestnosť( miestnosť najvyššej potreby) vošli tam a boli tam kreslá, krb s príjemne praskajúcim ohňom a stolmi.....Sadol si do jedného z nich, ona sa na neho zadívala usmiala sa a bez zaváhania si sadla do jeho náručia, bol rád, páčilo sa mu to. Boli takto spolu držiac a bozkávajúc sa dosť dlho, keď si uvedomili, že je veľa hodín, náhlivo no láskavo a vášnivo sa rozlúčili a išli každý svojou cestou- ona hore do chrabromilskej veže on dolu do slizolinských žalárov. Keď zaspávali mysleli jeden na druhého, Hermiona sa zadívala von a uvidela, že začínalo snežiť. Uvedomila si, že Vianoce sa blížia. Potom si predstavila seba s Dracom pred všetkými ako pár spolu na vianočnom večierku, tá predstava sa jej zapáčila. Nevedela, či ju niekto pozve, ale koniec koncov nemôžu svoj vzťah tajiť večne.....Harry pôjde s Ginny, Ron pravdepodobne s Levander, no to by teda bolo keby tam ona prišla sama....Rozhodla sa, že sa Draca spýta či ostane do večierku a že snáď ju pozve. S myšlienkami ako sa pomaly v jeho náručí pohybuje v rytme nejakého pekného slaďáku zaspala. Ráno sa opäť stretli v knižnici. Hermiona nahodila tému Vianoc a večierka a na jej veľké potešenie Draco povedal, že zostane, že nemá partnerku a že by sa tam mohli ukázať spolu. Museli sa rozlúčiť. Na hodinu elixírov prišli nezávisle od seba a každý z inej strany. Sadli si dostatočne ďaleko od seba a obaja sa správali úplne bežne a klasicky sa urážali, pričom však obaja vedeli, že všetko je opačne podľa ich minulej dohody. Po elixíroch sa stretli sami na chodbe po dlhom zisťovaní či tam naozaj nikto nie je sa pobozkali, dohodli na ďalšom tajnom stretnutí v knižnici a rozlúčili sa.
Keď sa tam stretli Draco jej daroval ružičku a normálne ju pozval na ples. Bola z toho v príjemnom šoku, ale bez váhania ponuku priala. Keď sa vrátila do klubovne čakali ju tam Harry Ron a hneď sa pýtali kde bola, odpovedala pravdivo a vedela, že s tým bude môcť pokračovať, lebo jej aj tak neveria. Ron sa spýtal: „ A Hermiona od koho máš tú ružičku? “ bez váhania odpovedala: „ Od Malfoya“ Ron sa zaškeril a povedal niečo v zmysle ha ha ha.....si rob srandu, potom ešte nahodil niečo o večierku o na len povedala, že pôjde a že sa nemusí namáhať ju pozvať....Harry povedal niečo v zmysle, že situácia sa opakuje, akože z večierku z trojčarodejníckeho turnaja.... Hermiona to ešte počula, no tvárila sa, že nie. Kvôli Ronaldovi sa už naplakala až, až už nehodlala utratiť ani slzu kvôli jeho hlúpemu správaniu sa voči nej. Potom si spomenula na nedávnu situáciu- ako naposledy plakala kvôli nejakému chlapcovi- konkrétne kvôli Dracovi Malfoyovi, zrazu sa jej zažiadalo povedať- teda pomyslieť si kvôli Jej Dracovi. Počas tohto obdobia sa toho veľa zmenilo. Mala ho rada, záležalo jej na ňom a našťastie vedela, že aj jemu na nej...

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár