Tento blog mal byť o niečom úplne inom.. Nadpis a trištvrtinu príbehu napísanú už mám, ale zrazu je to všetko nepodstatné.. Zrazu to všetko musím jedným pohybom zmiesť zo stola a žiť si ďalej ako keby sa nič nestalo.. Ako keby si neexistoval.

Potrebujem to dať všetko von, ešte dnes, kým si ľahnem a nezobudím sa do nového dňa, nového začiatku.

Našla som človeka, ktorý mi zrazu po strašne dlhej dobe dal presne to, čo som potrebovala. Vedel povedať a urobiť presne tie veci, ktoré som potrebovala po takej dlhej dobe citovej deprivácie..

Našla som človeka, ktorý mi dokázal zlepšiť deň jedinou smskou, telefonátom, pár minútami čo sme boli spolu.. Už len tým že bol, existoval a ja som chvíľkami mala pocit že je môj..

Po tretí krát vo svojom krátkom živote som natvrdo vypla všetky moje obranné a ochranné mechanizmy a vrhla som sa po hlave do niečoho čo som sama vedela (tušila/cítila) že nebude mať happy end..

Koniec prišiel, no šťastný nie je ani náhodou.. Presne dnes večer som ti chcela písať správu, o tom že som absolútne prestala riešiť budúcnosť, zakázala som si.. Riešila som prítomnosť, riešila som to že ti chcem pomôcť viac ako dodržať rovnováhu v dám-dostanem.. Niektorí ľudia sú predsa v našich životoch len preto, aby pomohli, niečo človeku dali, boli s ním v určitej chvíli keď je to zrejme potrebné a potom sa odoberú "o dům dál".. Ale nikdy nie na úkor toho že ublížia iným, na to nikto právo nemá, o charaktere radšej nehovorím, to je každého osobné rozhodnutie. Karma vracia všetky zlé veci čo človek urobí.. Ale vracia aj tie dobré, to znamená že sa nikto nemusí báť že by som dostávala menej ako potrebujem.. Raz si hore, raz dolu, raz dostávaš všetko čo chceš až sa ti z toho krúti svet a druhý raz musíš pomôcť aj ty, keď príde niekto kto si to zaslúži..

A dnes to všetko padlo.. Všetko.. Zrazu musím zbaliť svojich päť slivák a zdekovať sa čo najďalej.. Nejde o mňa, nejde o teba, ide o toho malého človeka, ktorého zmiznutie z tvojho života by znamenalo to najhoršie.. Ide o šťastie toho, ktorý má čo stratiť, nie toho čo nemá..

Nikdy by som ťa nepostavila do pozície kedy musíš niečo urobiť kvôli nám, vyriešim si to sama a po svojom..

Odpusť mi to..

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár