Premýšľam. Presnejšie, rozhodla som sa, že budem premýšľať o mojej budúcnosti od dnes. Každý to robí, má nejaké sny , no ja to začnem robiť až od dnes. Mám šestnásť, vlastne štyri mesiace do sedemnástich. Mama mi opakuje, že v mojom veku by nebolo na škodu vedieť, že do zemiakovej kaše sa pridáva aj mlieko. Vidí ma ako úspešnú, emancipovanú ženu na vysokej pozícii, takže vo vnútri stále dúfa, že tú zemiakovú kašu za mňa uvarí niekto iný. Otec zasa vravieva, že sa mi do budúcnosti zíde vedieť naštiepať drevo. V jeho predstavách som bez vysokej školy, kvôli mojej ako on hovorieva „zdechnutosti“ ktorá sa prejavuje sólovkou dvojkou z matiky na vysvedčení, takže to drevo by sa mi naozaj v takejto budúcnosti zišlo.
Podľa mojej učiteľky geografie, som bez vrodenej hrdosti. Nikdy som bohužiaľ nepochopila, čo tým chce povedať, no ona mi to stále s radosťou vštepuje do hlávky. Minule mi však prezradila, že v budúcnosti sa so mnou nebude nikto maznať tak ako ona. Raz mi možno dôjde, čo má hrdosť spoločné s maznaním. No píšem si túto poznámku na zoznam vecí mojej budúcnosti. Učiteľka slovenčiny má vo mne naozaj veľkú dôveru. Vidí ma ako moderátorku hlavných správ, ktorá na konci každých správ nezabudne pripomenúť, kto ma naučil takejto ľubozvučnej slovenčine. Zapísané...
Skoro by som zabudla na moju sestru. Tá má pozná najlepšie. Pred chvíľou, keď sme ležali na našej streche a snažili sa nájsť súhvezdia ma prirovnala k jednej hviezde. „ Si ako jedna z nich. Je ich veľa, no každá z nich, je výnimočná a dokáže svietiť sama. Dokážeš všetko na čo si zmyslíš, len to musíš mať tu“ poklopala mi na hruď.
Presne v tú chvíľu som mala myseľ jasnú a presne som si vedela čítať z mojej budúcnosti. Chcem byť hviezdou.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár