Zoznámili sme sa čistou náhodou pár dní po Vianociach, vtedy som si ani nepomyslela že to bol asi môj najkrajší darček tie Vianoce...lenže bol a stále je tu jeden malý a možno obrovský problém..človek ktorého som si po pár rp veľmi oblúbila je z Bratislavy
Človek, ktorý dokáže pochopiť úplne všetko, a keď náhodou niečo že by nie, tak sa aspoň snaží...vie mi poradiť, porporiť ma a hlavne cítim v ňom istotu a oporu...je práve on ten princ na bielom koni, na ktorého už tak hrozne dávno čakám?..Stále sa snažím veriť tomu, že ÁNO..Lenže čím ďalej a viac si píšeme tým mám pocit, že naše spoločné stretko sa nikdy neuskutoční...Chápem, že má veľa povinností aj ja mám veľa vecí v škole a podobne ale na lásku si predsa treba nájsť niekedy aspon chvíľku
Potrebovala by som strašne jeho objatie, jeho bozky a jeho náruč kde by som sa mohla konečne vyplakať s pocitom, že ma niekto chápe, podporuje a zároveň by som cítila pocit istoty a bezpečia...
Kedy dojde k dňu D a my sa konečne stretneme, možno o týždeň, možno o dva a možno nikdy...
Nech je to tak ako to byť má, ale nikdy z môjho srdca nezmizne aj keby to skončilo len stálym písaním si na nete...je výnimočný a veľmi veľmi si želám, aby bol ON tá osoba s ktorou budem do konca života..
ľúbim ťa láska a viem že možno si toto nikdy neprečítaš, ale ty určite dobre vieš, čo cítim a čo potrebujem...si človek ktorý do môjho života vniesol viac svetla, zmenila sa a možno som si začala viac veriť, za toto všetko ti patrí veľké ĎAKUJEM....
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
brekekee
20. 1.januára 2009 20:46
napíšem len ,,dufam že to nie je ten isty,, a prajem vám obom veeeľa trpezlivosti a citu
Napíš svoj komentár