Impresia

Zaľúbila sa akoby do impresionistického obrazu. Do každej bodky zvlášť, až potom do celku. Nevedela, či je to správne, vhodné, vedela len, že sa to tak stalo. Najprv sa zamilovala do jeho hlasu, postupne do každého odtienka, nuansy. Potom do jeho rúk, ktoré nevedel ovládať, vlnili sa a hovorili príbehy, ktoré hlas nedokázal vyjadriť. Do jeho očí, tmavej oblohy, ktorá sa vyjasnila, keď spieval. Milovala jeho bystrý um, skromnosť, ktorou ako prikrývkou prikryl svoj intelekt.

Toľko škvrniek, toľko farieb, a predsa každý deň objavila niečo nové.

Čo však milovala najviac, a milovala to ako prvé a posledné, bol jeho zmysel pre humor. Nevtieravý, ale predsa výrazný, jemný a ostrý, chutil ako domov. Bol originálny vo svojej jednoduchosti.


Zbožňovala ten pocit voľnosti a ľahkosti, ktorý mala len pri ňom. On bol mužskou verziou pocitu, keď sa vrátite z práce a rozopnete si podprsenku. On bol človek, pri ktorom mohla vypustiť vzduch z pľúc. A dôvodom, prečo ho znova nasala do svojich útrob.

 Vymyslený príbeh

9 0 0 0 3

Komentuj

Komenty k blogu