My dospelí máme tendenciu si myslieť, že všetkému rozumieme a poznáme každý pocit. Keď však prvýkrát sedíte v prázdnom byte a ten byt vám náhodou patrí, zistíte, že TENTO pocit ste ešte nezažili. Nie je to ani zlátanina iných, už známych pocitov. Sedíte sami v predsieni s pivom v ruke a počúvate zvuk fontány, ktorú máte pod oknom. Predstavujete si ďalšie dni, ako sa sem budete vracať každé poobedie, večer, ako budete ráno odchádzať, niekedy s pokojom Angličana, inokedy s vetrom o preteky, ako si večer ľahnete na gauč a v dreze bude neumytý tanier a príbor a pohár, a vy sa na to vykašlete. A v noci vstanete, lebo vám to nedá. Predstavujete si tú voľnosť aj tú ťarchu.

Povedala som si, že do mojich okrúhlych narodenín chcem mať vlastný byt. Veľmi málo ľudí vie o tom, ako dlho som koketovala s touto myšlienkou a ešte menej ľudí vie prečo. Mnohí sa asi budú čudovať, keď sa dozvedia, že sa sťahujem z mama hotela. Veď nevychádzate zle! Keď som si uvedomila, že sa s mamou fakt až tak často nehádam, hoci sme zvykli takmer nonstop (trocha preháňam) , zablikalo kontrolné svetielko. Uvedomila som si, že máme dobrý vzťah preto, lebo si ma postupne zmenila na svoj obraz a vycvičila si ma. Nehádame sa preto, lebo jej stačí urobiť jeden úkon a ja ho viem dokončiť bez toho, aby mi niečo povedala. Niečo varí, chce požiadať o presný hrniec a ja jej ho už podávam. Začne niečo hovoriť, ten druhý jej nerozumie a ja som už v polovici vedela, čo chce povedať. Ráno zahlási, čo sa bude robiť a ja bez odvrávania nasledujem. Robíme chlebíčky na oslavu, nesúhlasí, ako sú narezané paradajky, tak ich musím narezať znova. 

Je to dobrá žena, len jej trocha trvá zistiť, že sme oddelené bytosti. A že môžem robiť aj zlé rozhodnutia. Chyby. Prešľapy. Že sa môžem nevkusne obliecť. Stratiť doklady na dovolenke. Pokaziť omáčku. Chyby. Prešľapy. Zlé omáčky a tenisky do roboty. Učila ma dokonalosti a urobila zo mňa roztrasenú osiku, keď sa pomýlim v triednom výkaze.  A zrazu skočím do hypo na 30 rokov *hysterický smiech*

Tak som sedela a premýšľala a dívala sa a pila pivo. 

Posledné mesiace som nútená chodiť naším starým autom, s ktorým je každé ráno, ak naštartuje, optimistické. Ale až teraz som si uvedomila, ako mám rada vôňu jeho interiéru, ako ma upokojuje, lebo ma vracia do detstva. Mám pocit, že v každom druhom blogu vyzdvihujem svoju antipatiu k zmenám. A teraz mám v pláne presťahovať sa do bytu, ktorého vôňu nepoznám, v ktorom v tme narazím do každého rohu a keď sa budem v noci vracať z koncertu, určite xy-krát netrafím poschodie. Najväčšie zmeny (= šoky) boli pre mňa presťahovanie sa kvôli vysokej škole na druhý koniec republiky, po doštudovaní návrat domov a opustenie priateľov a keď ma následne v práci začali pubertálne pirane volať p. učiteľka. Ale nikdy som na to nebola sama. Nad vodou ma teraz drží len pseudo podpora, že každou návštevou banky, plynární, elektrární, každým telefonátom so znalcom a realiťáčkou, každým podrazom od cudzích i blízkych ľudí, každým malým panickým záchvatom pri dlhom prejave úradníka o tom, čo všetko mám ešte urobiť, kam všade mám ešte ísť, s akými dokladmi a čo ešte mám nascanovať a poslať, sa v podstate učím a rastiem. Paradoxné je, že rastiem pomocou viet typu "A ešte by som sa spýtala...", "Môžem ešte vedieť....?", "Prepáčte, ale nechápem...", "Hmmm.... rozumiem...", "Robím to prvýkrát, prosím vás, vysvetlite mi to ako debilovi....", "Nepočula som vás, prepáčte...", "Rovno sa spýtam, aké sú výhody..." a vďaka dlhým upretým pohľadom bez slov, pri ktorých ujo/teta hneď zistí, že sa cítim ako študentka elementárnej pedagogiky na prednáške z predmetu Experimentálna jadrová a časticová fyzika. ALE... učím sa stáť na vlastných nohách.

Tak teda malý krok pre ľudstvo.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
farfala  1. 9. 2019 07:55
Mat svoje byvanie je to najlepsie, co si mohla urobit. Ulavi sa Ti a tvoj zivot bude este viac tvoj. Ja som sa tak rozhodla pred 2 rokmi, lebo mam podobnu mamu a dnes si neviem predstavit, ze by som sa k nej vratila, hoci viem, ze ma lubi a blabla... Ja som do 30 chcela porodit, ale uz nestiham Nech sa dobre byva!
 fotka
yoss  1. 9. 2019 10:09
to, čo človek nezažije sa len ťažko predstavuje, aj keď si myslíme, že áno
 fotka
titusik  1. 9. 2019 11:15
@farfala Ďakujem! A aké boli začiatky? Neviem ako ty, ale ja som sedláčka z dediny a bojím sa, že po toľkých trabloch získam klaustrofóbiu v malom byte a nezvyknem si Mám výhodu, že je to len 30 km od domova, takže keď chytím amok, doletím domov na dedinu, ale i tak Ale páči sa mi tvoja veta "Tvoj život bude ešte viac tvoj", alebo práve o tom to je. Mám pocit, že nemám vlastný život, ale žijem život niekoho iného. Takže ďakujem
 fotka
lenkaska1  1. 9. 2019 12:46
úžasne si to napísala a aj ten vzťah s mamou si vystihla.. Tiež sa chcem odsťahovať do vlastného hneď ako to pôjde, lebo viem že ma to spolunažívanie s ňou v tomto veku už dosť negatívne ovplyvňuje.. a nechcem byť ako ona
 fotka
antifunebracka  1. 9. 2019 16:19
Lepšia otázka je "Rovno sa spýtam, aké sú NEvýhody..."
Napíš svoj komentár