a vy by ste prečítali tiež, keby ste študovali (aj) literatúru. Vec sa má tak. Internet je poslednú dobu plný hrozných vecí. Som unavená už len tým, že nad tým premýšľam, takže tu to stopnem. Chcela by som sa s vami len podeliť o knižky, ktoré som prečítala v rámci štúdia. A áno, bola som zúfala. Takéto tempo čítania nie je normálne, urobila som to za vás, takže vy nemusíte. JE možné prečítať dve 150 stranové knihy za deň. A je možné si čítanie napriek tomu užívať, ak čítate (zväčša) dobré knihy. Po tých šiestich mesiacoch som ostala plná dojmov, takže keď toto všetko skončí, zájdeme s priateľmi do nejakého podniku na dobré víno a budeme sa rozprávať o knihách. Bola by som veľmi rada, ak by tento zoznam mohol slúžiť pre vás ako tip na čítanie, pretože práve o to mi ide. Toto zrejme nie je niečo, čo birdz zaujíma, nie je to naked challange napríklad, ale v tomto zozname nájdete aj také knihy, kde je tej nahoty a všeličoho iného habadej (wink wink). Poďme na to, zlato.

anglická literatúra

Charlotte Brontë - Jane Eyrová - až táto kniha musela prísť, aby mi ukázala, že klasika môže byť preceňovaná napríklad vtedy, ak nepoznáte dobový kontext. A pretože mi ho štúdium ponúklo, konečne som si k svetovej klasike našla vzťah. K väčšine. Stále si myslím, že Lolita od Nabokova je najnudnejšia kniha na svete, ale dám si rada vysvetliť, prečo sa niekomu páči.

Emily Brontë - Wuthering Heights - počuli ste o tom a zrejme si myslíte, že je to nudný román pre ženy. Nie je. Nie je to také skvelé ako Jane Eyre, ale sestry Brontëové boli len jedny. A mali ešte tretiu sestru autorku. Mali aj brata, ale ten veľmi nestojí za zmienku. Ak by vás zaujímal život týchto sestier spisovateliek, odporúčam vám film The Walk Invisible.

Jane Austen - Pride and Prejudice - ak ste videli film z roku 2005 s Keirou Knightley a tým pekným chlapom, môžete mať dojem, že je to príliš romantické (hoci mne osobne to neprekážalo), ale Jane Austen bola kráľovná irónie a táto kniha bola skôr srandovná jazda, než romantický príbeh.

Charles Dickens - Christmas Carol - 4,5/10, rozumiem, o čo tu šlo, len sa mi to skrátka nepáčilo.

Oscar Wilde - The Importance of Being Ernest - skvelé, ale pozrite si radšej film.

Oscar Wilde - Happy Prince and Other Tales - toto je knižka pre deti, na druhej strane absolútne nie je.

G. B. Shaw - Pygmalion - v roku 1964 bol natočený podľa tejto hry muzikál My Fair Lady s Audrey Hepburn.

Daniel Defoe - Robinson Cruse - priveľa boha a myslím, že Robinson bol trochu rasista.

Jonathan Swift - Gulliver´s Travels - ak poznáte dobový kontext, je to veľmi zaujímavé čítanie. Swift bol majster irónie a ak vás zaujíma história Veľkej Británie (v tomto prípade aj Írska), veľmi odporúčam aj jeho Modest Proposal

Thomas More - Utopia - v skutočnosti to bola celkom nuda, no nepopieram na tú dobu autorove pokrokové myšlienky. More bol popravený, pretože odmietol uznať kráľa Henryho VIII za hlavu Anglikánskej cirkvi. Henry sa totiž rozhodol odrezať krajinu od katolíckej cirkvi, pretože ho pápež odmietol rozviesť so svojou prvou ženou Catherine, aby si mohol vziať druhú ženu Ann (mal ich spolu šesť). Ono to v tej minulosti celkom žilo.

William Shakespeare - Othello - Čo vám prvé napadne pri Shakespearovi? Presne tak, mala som rovnaké pocity, no ostala som prekvapená. Toto bola zábava.

Joseph Conrad - Heart of Darkness - táto knižka je úplna klasika a je to dôležitá klasika, lenže som ju nedočítala a neplánujem sa k nej vrátiť.

Virginia Woolf - Mrs. Dalloway - rozčítané, toto potrebuje čas.

slovenská literatúra

František Švantner - Dáma - z tejto zbierky vám stačí prečítať Sedliaka.

Vladimír Mináč - Smrť chodí po horách - vojna, vojna, vojna a koncentračné tábory, ale je to silný príbeh, ktorý si autor osobne odskákal.

Alfonz Bednár - Sklený vrch - Bednár bol jedným z prvých spisovateľov, ktorí sa v roku 1954 odvážili ozvať s tým, že režim má aj svoju temnú stránku. Myslím, že to v literatúre celé začal.

Alfonz Bednár - Hodiny a minúty - čo sa stane, keď sama doma kolíšeš v kolíske choré dieťa a do domu ti zrazu vtrhnú nemeckí vojaci? Vo vedľajšej izbe mimochodom skrývaš partizána. Toho partizána, proti ktorému o niekoľko rokov neskôr krivo svedčí tvoj manžel, taktiež bývalý partizán. Ak jediná dilema, ktorou sa dnes zamestnávame je, či nosiť alebo nenosiť rúško, potom na tom nie sme tak zle.

Rudolf Jašík - Povesť o bielych kameňoch. Jašík písal peknú lyrizovanú prózu, no oproti ostatným kolegom ma natoľko nenadchla.

Ladislav Mňačko - Smrť sa volá Engelchen - toto je skvelá kniha, lebo zistíte, že aj partizáni robili chyby a neboli to tak celkom hrdinovia.

Ladislav Mňačko - Oneskorené reportáže - Mňačko bol počas socializmu komunistickým novinárom, ktorý písal o monsterprocesoch, o súdnych procesoch, pri ktorých komunisti nespravodlivo obviňovali tých, ktorí im nevyhovovali. No a komunistom nevyhovoval takmer nikto, dokonca ani niektorí ľudia "z vlastných radov", naopak heroizovali obyčajných ľudí, pretože im stačilo dať novú chladničku a auto a boli spokojní. Ako bolo za toho socializmu dobre! Keď Mňačko vytriezvel z komunistického ošiaľu, napísal knihu o tom, ako to skutočne bolo. Niektorých politických väzňov sa mu podarilo vyslobodiť, ale myslím, že ten dlh nikdy celkom nesplatil.

Ján Kostra - Ave Eva - nezáživná poézia, ale je to Kostra

Vojtech Mihálik - Tŕpky - mne sa táto zbierka veľmi páčila, ale nikomu to nehovorte

Ľubomír Feldek - Jediný slaný domov

Ján Johanides - Súkromie - slovenská literatúra robila po druhej svetovej vojne, najmä v rokoch 1949 až do zhruba 1955 (neskôr v čase normalizácie) predĺženú ruku režimu. V literatúre to bolo obdobie jediného prístupného smeru - socialistického realizmu, inak nazývaný schematizmus. Písalo sa o robotníkoch, roľníkoch, farmároch, zlatej socialistickej spoločnosti, všetci boli šťastní a spokojní, všetko patrilo všetkým, no v skutočnosti nikomu. Ľudia sa bez problémov vzdávali svojich súkromných majetkov, s radosťou nastupovali do novej práce, tešili sa zo svojich nových bytov, idyla. Socialistický realizmus však realitu skôr deformoval, ako ju stvárňoval. Navyše ste sa v nijakej z týchto kníh nedočítali o tom, čo taký robotník cítil a na čo myslel, keď si večer líhal do postele. Ľudia nemali právo na súkromie, nič také neexistovalo. A potom prišli "zlaté šesťdesiate", stalinov kult osobnosti sa zrútil, Johanides napísal Súkromie a bola to ako päsť do oka. V tomto čase nastúpil na scénu Válek, Rúfus, Vilikovský, Mitana, Hikysch a slovenská literatúra zažívala svoje najkrajšie časy. Teda kým to komunisti v 70. rokoch opäť celé neovládli a myslím, že to tu máme dodnes.

Miroslav Válek - Štyri knihy nepokoja - asi som ešte nezažila spisovateľa, ktorý by dokázal takto narábať s metaforami. Na Válka som potrebovala celý jedeň týždeň a aj to je málo. Lenže Válek nebol len úžasný básnik, bol to najmä komunista a ja mu neviem zabudnúť, čo urobil Dominikovi Tatarkovi.

Milan Rúfus (3) - Až dozrieme, Zvony, Stôl chudobných - majster vo vyjadrovaní veľa málom, naučil ma užívať si poéziu.

Rudolf Sloboda - Narcis - o Slobodovi sa hovorilo, že jeho diela boli sčasti autobiografie. A párkrát vo svojich knihách písal o samovražde. No.

Dominik Tatarka - Rozhovory bez konca - "každý ku niekomu prichádza s vyprázdneným vnútrom, aby sa vrátil obohatený".

Dominik Tatarka - Démon súhlasu. Tatarka bol jedným z najvýznamnejších zakázaných autorov v slovenskej literatúre po roku 45. Aj on sa po víťaznom februári nechal zlákať komunistami, ale po takej skúsenosti, akou bola druhá svetová vojna, sa niet čomu čudovať. V čase normalizácie Tatrkove knihy stiahli z kníhkupectiev aj knižníc a skončil ako domáci vyhnanec. Zamestnal sa v zábavnom parku, aby bol v kontakte s ľudmi, ale čoskoro ho prepustili. Znížili mu dôchodok, aby ho potrápila chudoba. Jeho kolegovia - spisovatelia sa ho báli navštevovať, pretože bol sledovaný štb. Jeden z mála spisovateľov, ktorý sa nezľakol a Tatarku navštevoval, bol Dušan Mitana. Tatarka zomrel v máji roku 1989, pár mesiacov pred Nežnou. Tomuto hovorím nespravodlivosť. Toto všetko sa dialo v čase, keď bol Miroslav Válek ministrom kultúry. Hanba mu. Na Tatarkov pohreb prišlo množstvo ľudí, Alexander Dubček a tak. Mňa len zaujíma, kde bolo to množstvo ľudí, kým Tatarka žil.

Pavol Vilikovský - Letmý sneh - 11/10. Potrebujem viac Vilikovského, len čakám na koniec skúškového.

Anton Hikysch - Naďa - môžme sa chvíľu rozprávať o tom, aká úžasná bola táto kniha?

Pavol Pišťanek - Rivers of Babylon - stačí vám prečítať prvý diel, zvyšné dva napísal pre peniaze a neboli také dobré. Pišťanek je zaujímavým materiálom pre literárnych vedcov a kritikov, lebo jeho tvorba sa pohybuje niekde medzi brakovou a umeleckou a záleží na čitateľovi, čo si vyberie. Lenže Pišťanek kompletne zmenil smerovanie slovenskej literatúry po roku 89 a preto ho máme tak radi. V roku 2015 takisto spáchal samovraždu.

Ivan Kolenič - Ako z cigariet dym - toto bola taká zlá kniha, že mi je doteraz ľúto tých troch hodín, ktoré som nad ňou strávila. V podstate ide o to, že zakaždým, keď sa chcú dvaja ľudia spolu prvýkrát vyspať, postihne ich nejaká katastrofa. Zrúti sa plafón, praskne radiátor alebo potrubie a byt zaleje sračkami. Nakoniec si dajú trojku so ženou, ktorá žije v podzemí a nemá nohy. Mne sa páčia rôzne čudné veci, ale toto je ako to video s chlapom v MHD, čo olizoval zablatenú ženskú čižmu. Na youtube to nájdete pod názvom ´nothing like a good boot licking´. weeeeeeeird.

Dušan Mitana - Psie dni - toto je ten spisovateľ, čo napísal poviedku o tom, ako mal sex v bratislavskej električke so ženou, ktorej ani nevidel do tváre. A vraj sa Mitanovi po publikovaní ozvalo niekoľko žien s tým, že to boli ony. Psie dni boli úžasné čítanie.

pre deti aj pre dospelých:

Richard Bach - Čajka Jonathan Livingston - ak má niekto rád motivačnú literatúru, bude sa mu tento príbeh páčiť. Ten, kto ju nemá rád, by si touto knihou pravdepodobne zakúril. 

Roald Dahl - Čarodejnice



Pavel Sanajev - Pochovajte ma za lištu - prečo sú Rusi takí čudní???

Shel Silverstein - The Giving Tree - nedala by som čítať deťom.

mimo povinnej literatúry som prečítala

Kaviareň v Kodani od Julie Caplin a Krvavé preteky od Maggie Stiefvater

bola to jazda, ale už sa neviem dočkať, kedy si zahrám Simsa.









 Blog
Komentuj
 fotka
staphylococcus  22. 1. 2021 18:05
Čo vám prvé napadne pri Shakespearovi? Presne tak, mala som rovnaké pocity, no ostala som prekvapená. Toto bola obrovská zábava.

Ja neviem teda, shakespeare bol vo vseobecnosti hrozny troll, preco by mala byt zabava nejakym opakom toho, co cloveku pri shakespearovi napadne? Toto na tom celom asi najviac nechapem

A teda, 300 stran denne fakt nie je nejaky achievement, ked ma clovek cas. Akoze, super ze citas, je to pekne a vsetko, ale pride mi to ako uplne normalne tempo
 fotka
robin  22. 1. 2021 18:10
Moja prva asociacia so Shakesperom je toto:
Screenshot
 fotka
tomkov  22. 1. 2021 18:15
@staphylococcus kiežby som ten čas na čitanie aj realne mala, stafylo
 fotka
nats  22. 1. 2021 18:22
@staphylococcus wtf akoze da sa to, ale najpodstatnejsia cast toho, co si napisala je, ze ked ma clovek cas..co vacsina ludi nema inak by teda kazdy precital za rok 300 knih

ja tiez studujem (aj) literaturu a toto by som nikdy nedala... urcite si vezmem z blogu par tipov hlavne na slovensku literaturu
 fotka
skvrnka  22. 1. 2021 21:15
Som na zaciatku clanku ale lolita najnudnejsia kniha na svete? Citala si goriota? Chram matky bozej v parizi? Doktora zivaga?

Idem na zbytok zoznamu
 fotka
skvrnka  22. 1. 2021 21:25
Tiez si vezmem isto par tipov, s vela vecami suhlasim (az na tu lolitu no, ale vsak stava sa, mame kazdy iny vkus), super clanok, s niektorymi vyrokmi/tvrdeniami by som bola opatrnejsia
 fotka
tomkov  22. 1. 2021 21:52
@skvrnka napis mi pokojne do ts, ake tvrdenia konkretne maš na mysli..
lolita mrzi aj mňa..ale nemyslim si, že kvôli jednej zavrhnutej knihe môžeš usudzovať, aky mam asi vkus.
 fotka
pink  23. 1. 2021 00:09
Obdivujem ťa
Za posledný polrok som prečítala asi max 15 kníh
40 by som nedala pre všetko možné aj nemožné
 fotka
oiquell77  23. 1. 2021 01:52
@pink bezna beletria ma priemerne 300 stran, to sa da dat bez problemov za dva dni.
11 
 fotka
oiquell77  23. 1. 2021 02:10
Inak, dakujem za zoznam, na niektore z tych knih sa rad pozriem vrelo ti odporucam knihu Terror od Dana Simmonsa, je to skvely, mrazivy (doslova) mix historickych faktov, autorovej fikcie a stipky inuitskeho folkloru. Dalej A bude huř a Mutant od Pelca, su tam nadherne vyobrazene komunisticke realie z uhla pohladu nepohodlnych pre rezim, ale to nie je pre vsetkych. Vsimol som si tam aj robinsona, ak hladas podobnu, ale ovela lepsiu knihu, zozen si Taipi Omu. Je to cestopis od od hermana melvilla, kde opisuje svoju dezerciu z lode a nasledne zajatie kmenom kanibalov na francuzkej polynezii. Este stoji za to 30 let na zlatem severu, co je v podstate zivotopis jedneho cecha, ktory sa vydal koncom 19teho storocia na cestu krizom cez rusko az za polarny kruh, kde ostal zit a stal sa tam nacelikom a uznavanym polarnikom. Inak, tych 150-200 stran denne je uplne bezne tempo dlhorocneho knihomola.
12 
 fotka
efyks  23. 1. 2021 08:54
Dakujem
13 
 fotka
skvrnka  23. 1. 2021 19:55
@tomkov tak mozno som nemala napisat vkus, ale nazor, ale nebolo to vobec nejak agresivne alebo ponizujuco-ta myslene! Aj ked to mozno tak vyznelo :/

To s tym cim som ostala na vazkach napisem po vikende do ts, hadam nezabudnem
14 
 fotka
tomkov  23. 1. 2021 21:12
@skvrnka vobec sa nehnevam, lebo po prve ta mam rada a po druhe je vidiet, ze sa do literatury rozumies .. takze tvoj nazor ma zaujima
15 
 fotka
tomkov  23. 1. 2021 21:20
@oiquell77 dakujem velmi pekne za tipy, na toho Pelca som zvedava, ak maš ešte nejake tipy na tuto temu, tak mi daj vedieť.
K tomu citaniu naozaj uz len kratko. 150-200 stran denne je pre mna v pohode v pripade, ze cely den uz potom nemusim robit nic ine, len jest a sparat sa v nose. Ale kedze som tie knihy citala pocas semestra s kopou dalsich povinnosti a do toho este nejaky ten vlastny zivot, tak pre mna osobne to bolo narocne.
16 
 fotka
oiquell77  24. 1. 2021 12:45
@tomkov este ma napada Smrt prisla z vychodu, ale to mi nepripadalo prilis autenticke. Pelc je specificky tym, ze casto tie situacie, ktore opisuje ocami svojich postav, sam zazil a obcas je to dost hardcore. A bude hur je tak troska autobiografia.
17 
 fotka
tequila  25. 1. 2021 16:52
podla mna nie je real mozne precitat viac ako 40 str/den, takze teraz si mi trosku vyrazila dych a davam ti BIG RESPEKT!

Z celeho zoznamu som precital len 1 knihu A minuly rok tiez len 1: temnu vezu 4
18 
 fotka
purenarcissism  25. 1. 2021 19:23
studujes slovinu a anglinu? a kde? ja som to tiez studovala
a nedavala som to, lebo slovencina.
lebo chceli 60 eutorov za semester na jednom predmete. a tych predmetov bolo viacej, proste nope. ale mozno len v Nitre na UKF je to tak a inde to maju normalne.
v kazdom pripade super clanok, nestiham precitat cely ale vratim sa k nemu
ja som kedysi citavala rocne vyse 100 knih ale kde su tie casy. Minuly rok len 6 !!!
tento rok mam vyssie ciele, 30 ! a uz mam dve knihy za sebou tak vyzera ze som ok zatial
v kazdom pripade super, citajme ! lebo to je ovela lepsie ako internety
19 
 fotka
purenarcissism  25. 1. 2021 19:27
preco sa kazdemu paci Vilikovsky - Letmy sneh ??

a preco pri Dahlovych Carodejniciach nic nie je?
20 
 fotka
tomkov  25. 1. 2021 22:07
@purenarcissism ano, studujem sj-aj, ale na umb a tam je slovencina zabijak.. aspon podla mna, vela ucenia, vela tazkeho ucenia a vysoke poziadavky, no velmi to rozoberat nechcem, len teda aby si vedela, ze nie si sama..
Za tych sto knih ako obdiv, to som ja nedala nikdy a povazujem sa za velkeho knihomola. No mam to posledne roky podobne ako ty, cim som starsia, tym menej citam. Je mi to celkom luto..
Drzim palce v kazdom pripade, nech tohtorocny plan splnis alebo aj prekrocis!
.. vilikovskeho neviem uplne vysvetlit, to je na dlhsiu debatu a detske knihy som musela okresat, lebo viac textu mi do blogu nevoslo :/

a dakujem pekne!
21 
 fotka
purenarcissism  26. 1. 2021 11:40
podla mna ta slovencina je vsade strasny zabijak mas moj obdiv ze si sa na to dala, a ze si zotrvala lebo ja....no ja som to vzdala, mam len Bc.
Napíš svoj komentár