Fašizmus a komunizmus
Tieto dve extrémne ideológie spôsobili v 20. storočí veľmi veľa a vlastne sa dá povedať, že mali najvačší vplyv. Boli zdrojom nesmierneho utrpenia a smrti desiatok miliónov ľudí, spôsobili najväčšie vojny, genocídy a tyranie. Napriek tomu, že sa z ideologického hľadiska jedná o dva protichodné póly ako extrémna pravica a ľavica, ak túto "ideologickú priamku" prehneme, zistíme že majú veľa spoločného. Obe neznášajú demokraciu, obe hlásajú vyriešenie všetkých problémov jednoduchými spôsobmi, obe hovoria o odstránení určitých častí obyvateľstva, či už je to triedny boj alebo židovská otázka. Obe ideológie sa spájajú s dvomi najznámejšími menami, komunizmus so Stalinom a fašizmus s Hitlerom. Títo dvaja tyrani aj keď sa vždy navzájom neznášali, v prípade potreby sa vedeli spolu spojiť paktom z roku 1939 a to môžeme povedať, že veľmi efektívne. Ale to len do doby než to pre jedného z nich prestalo už ďalej byť výhodné. Lenin sa chopil moci prostredníctvom násilnej revolúcie v roku 1917, Mussolini v 1922, Hitler stroskotal v roku 1923, ale uspel o 10 rokov neskôr... a demokratickými voľbami. V čase keď vrcholila svetová ekonomická kríza, veľká slabina kapitalizmu a demokracie, čo bolo doslova živnou pôdou pre radikalizmus a radikálne ideológie, ktoré sa šírili po cele Európe, kvôli zúfalstvu stredných tried obyvateľstva.
Po páde cárskeho režimu vo februári 1917 nastúpila k moci dočasná vláda, ktorej úlohou bolo zavedenie demokratických slobôd a prípravu volieb do Ústavodárneho zhromaždenia na základe všeobecného a rovného volebného práva. Sľubný vývoj brzdila nepriaznivá situácia na fronte, ktorá odčerpávala nemalé finančné prostriedky a spôsobovala medzi ľudovými masami biedu. Krízovú situáciu využili boľševici na čele s V. I. Leninom a 7. novembra 1917 vykonali štátny prevrat, ktorým zaviedli tzv. diktatúru proletariátu. V roku 1922, po občianskej vojne, vznikol ZSSR. Lenin sa vysporiadal s opozíciou vo vnútri komunistickej strany, prišla približne o štvrtinu členov. Zakázal vytvárať stranícke frakcie a namiesto nich zaviedol centralizmus, v praxi vodcovského typu, ktorý sa neskôr vo veľkej miere presadil v Taliansku a potom v Nemecku. Po smrti Lenina sa vedenia chopil Stalin, v roku 1924 najprv zlikvidoval opozíciu okolo Trockého, v roku 1927 skupinu okolo Kameneva a Zinovieva a v ďalších rokoch tzv. pravicu okolo Bucharina. Keď sa vyspriadal so svojimi oponentami, prikročil ku ďalekosiahlym zmenám, ktorými chcel ZSSR zmeniť z prevažne poľnohospodárskej krajiny na priemyselnú veľmoc, s dôrazom na ťažký priemysel a hlavne zbrojársky. Marx tvrdil, že revolúcia proletariátu sa má odohrať v krajinách kde je vytvorená robotnícka trieda, teda vo vyspelých západných mocnostiach typu UK, Francúzsko alebo Nemecko. Keďže sa to odohralo v polofeudálnom Rusku, kde bolo minimum priemyslu, bolo to úplne mimo Marxových predstáv. Bolo to opačne najskôr revolúcia a až potom vytvorenie priemyslu a robotníckej triedy. Potom nasledovala silná kolektivizácia poľnohospodárstva. V 30. rokoch sa Stalin počas veľkého teroru zbavil väčšiny spolupracovníkov z čias revolúcie a občianskej vojny. Teror postihol nielen straníkov ale celý rad intelektuálov ako boli vedci, umelci, lekári, profesori a armádni dôstojníci (čo bola jedna z hlavných príčin sovietskej porážky vo vojne s Fínskom, či v porážkach proti Nemecku). Boľševický režim v Rusku bol na jednej strane pre Európu strašiakom, ktorý jej obyvateľstvo vháňal do náruče pravicových extrémistov, na druhej strane bol so všetkými zverstvami vzorom pre ďalšie totalitné režimy v Európe (ako napr. nemecké koncentračné a vyhladzovacie tábory boli postavené po vzore Stalinových gulagov).
Hitlerova NSDAP až do vypuknutia veľkej ekonomickej krízy nedosahovala veľké volebné úspechy, ale kríza spustila lavínu politického radikalizmu, v roku 1932 sa stala najsilnejšou stranou v Reichstagu. V januári 1933 prezident Hindenburg bol nútený vymenovať Hitlera za kancelára. Krátko nato nacisti iniciovali požiar v Reichstagu, z ktorého obvinili komunistov a Hindenburg situáciu využil na vydanie dekrétu na ochranu národa a štátu, ktorý umožnil tvrdý postup voči všetkým opozičným stranám. Po Hindenburgovej smrti v roku 1934 bol post prezidenta zlúčený s postom kancelára. Hitler zrušil odbory, rozpustil ríšsky snem a nastolil totalitnú diktatúru. Ekonomika sa dostala do područia štátu a podriadila sa vojenským zámerom. Pre akýchkoľvek odporcov zriadil koncentračné tábory. Aby sa vysporiadal s vnútorným nepriateľom, zlikvidoval počas noci dlhých nožov oddiely SA, Hitlerove oddiely potom predstavovali SS a Gestapo. Svoj antisemitizmus prejavil predovšetkým v roku 1935 vydaním norimbergských rasových zákonov, ktoré degradovali Židov na bezprávnych obyvateľov. V tejto dobe mnoho Židov utieklo do zahraničia. Antižidovské udalosti vyvrcholili krištálovou nocou v roku 1938, čo bol pogrom na Židov, ničili sa ich obchody, podpaľovali synagógy, zabíjali sa,... skrátka tyrania nacistickej diktatúry.
Dá sa povedať, že zatiaľčo stalinská diktatúra bola triedne socialisticky orientovaná, Hitler bol socialista rasový, no obidva režimy mali spoločné predovšetkým likvidáciu prípadne zotročenie určitých častí obyvateľstva, vnútroštátna tyrania, zavádzanie strachu do spoločnosti, silná militarizácia, štát ako rozhodujúci aktér vo všetkom, kolektivizmus, centrálne riadená ekonomika, tábory pre politických a iných väzňov, intenzívna propaganda vládnuceho režimu, masové zatýkanie a popravy či už prostredníctvom Gestapa, SS alebo stalinovej NKVD a v neposlednom rade nakoniec rozširovanie svojej totalitnej ideológie aj do iných krajín. Stalin neustále študoval Mein Kampf, konkrétne tú časť, kde Hitler spomínal lebensraum vo východnej Európe. Ako Hitler v Nemecku mocnel a zbrojil, Stalin sa stále viacej obával vojnového konfliktu, dokonca tak veľmi, že sa aj pokúšal uzavrieť spojenectvo s UK a Francúzskom. Hitler skutočne plánoval ťaženie na východ, niečo ako "križiacku výpravu na zničenie boľševizmu". V čase politiky appeasementu v roku 1939 po obsadení Československa, Hitler chcel zlikvidovať aj Poľsko a to hlavne preto, že stálo v ceste ťaženia na východ. Myslel si, že UK a Francúzsko znova nič nepodniknú, keď nebojovali ani kvôli ČSR, tiež nevidel dôvod prečoby kapitalistické mocnosti nemali privítať jeho inváziu na východ, keď je jeho cieľom zničenie boľševizmu. Namiesto toho sa západné mocnosti Poľsku zaviazali, že ak ich Nemecko ohrozí tak aby sa bránili vlastnými jednotkami, prídu im na pomoc. Hitler predpokladal, že Británia nátlakom donúti Poľsko aby vyhoveli jeho požiadavkám vrátane otvorenia inváznych ciest do ZSSR. V polovici 1939 boli britskí a francúzski šéfovia štábov pre spojenectvo so ZSSR, aby sa vylepšil pomer síl. Domnievali sa však, že Stalinova armáda je po všetkých čistkách slabšia než poľská. Stalin sa chcel s Nemeckom dohodnúť a vyhnúť sa vojne aspoň dočasne. Z postu ministra zahraničia vyhodil žida Litvinova a dosadil Molotova. O 8 dní neskôr došlo k stretnutiu s japonskými jednotkami v Mongolsku, čo dalo Stalinovi ďalší podnet lebo nechcel bojovať na dvoch frontoch rovnako ako Hitler. 23. augusta došlo medzi Nemeckom a ZSSR k dohode o neútočení s tajným dodatkom o rozdelení Poľska a neskôr aj Európy. Z dvoch protichodných ideologických režimov sa tak oficiálne stali spojenci, ktorí výrazne spolupracovali. Od začiatku do konca spojenectva sa to celé vyznačovalo úplnou ľahostajnosťou k ideologickým zásadám, potrebou oboch režimov bolo zbrojiť, zabíjať odporcov a utlačovať susedné krajiny. Stalin dal čestný súhlas o loajalite Ribbentropovi, paktom bol potešený. Komunistické strany po celom svete zmenili svoju antifašistickú politiku, propagovali mier s Nemeckom za každú cenu a aktívne sabotovali vojnové úsilie. Stalin dával Hitlerovi k dispozícii obrovské zdroje surovín ZSSR, čo bola pre neho podstatná pomoc pre vedenie vojny. Zaplňoval tým veľké medzery vo vojnových dodávkach, posielal mu obilie, naftu, letecký benzín, železnú rudu, mangán a bavlnu. Od Nemcov zase dostal letecké motory, technológie na stavbu lodí, torpéda, míny a podobne. Okrem iného pakt znamenal aj osobné zblíženie, napríklad na znak úcty sovietski dôstojníci pri pozdrave s Nemcami bežne hailovali. Toto všetko prebiehalo intenzívne až do 22. júna 1941, kedy Hitler porušil spojenectvo a zahájil dlho očakávanú inváziu do ZSSR. Stalin až do poslednej chvíle odmietal pripustiť čo sa vlastne deje.
Hlavný rozdiel v tom čo hlásajú oba režimy je vlastne ten, že komunizmus sa odvoláva na zrušenie štátu, akýchkoľvek triednych rozdielov, kolektívne vlastníctvo a podobne. Ironicky práve v komunistických štátoch je všetko poštátnené, silný militarizmus a obrovská chudoba (okrem členov komunistickej strany, ktorí zvyčajne bývajú zvýhodňovaní). Fašizmus sa odvoláva na nadvládu jednej rasy resp. národa nad ostatnými, na čistého človeka, ktorý si podrobí "podľudí", taktiež je prítomná silná forma nacionalizmu. Tiež rozdielom v súčasnej dobe je, že propagácia fašizmu je oficiálne zakázaná, no komunizmu nie, pričom je to minimálne rovnako krutý a zlý režim. Akurát, že komunizmus na začiatku druhej svetovej vojny bol na strane fašizmu, no na konci na strane víťazných spojencov.
Komenty k článku
25 ročný muž
Turiec
"Podle Berďajeva bolševismus zcela organicky vyrůstá z domácích ruských pramenů a marxismus je pouze sjednocujícím teoretickým a organizačním vazivem hnutí."
tvári sa, že má -54 roky
hrá sa, že má 1 rok
Nová Dubnica
Nacizmus vymyslel Hitler. Je popísaný napr. v knihe Mein Kampf. Už z definície je to násilný režim a systém, ktorý predpokladá zotročenie alebo likvidáciu vybraných skupín ľudí.
Zatiaľ čo komunizmus popísal Marx a ten nikde nehovoril o likvidácii nikoho. Môžeme polemyzovať o nevhodnosti komunistickej ideológie na mentalitu ľudí. Už som počul názory, že komunizmus automaticky musí skĺznuť do diktatúry, ale tieto názory mi neprišli presvedčivé a nechcem ich rozoberať.
To že niekto v mene komunizmu urobil zločiny je druhá vec.
Nespočetné množstvo zločinov sa robí a robilo aj v kapitalistických režimoch. A nikto nechce kapitalizmus zrušiť, ani ho neoznačuje za extrémizmus. Aj nacizmus je kapitalizmus, v podstate. Otrokárstvo je kapitalizmus. Feudalizmus je kapitalizmus.
Ono v podstate čistý kapitalizmus je rovnaká filizofická idea ako čistý komunizmus a je asi nerealizovateľný. Čistý kapitalizmus predpokladá neexistenciu štátu rovnako ako ten komunizmus. Teda žiadna demokracia.
25 ročný muž
Turiec
tvári sa, že má -54 roky
hrá sa, že má 1 rok
Nová Dubnica
Demokracia je prostriedok, ktorým si môžeš vybrať politický smer v krajine.
Demokraciou si môžeš vybrať pravicové alebo ľavicové zriadenie. Komunizmus je extrémna verzia ľavicového zriadenia, ktorého protipólom je Anarchokapitalizmus. Obe sú v podstate nedemokratický systém, pretože nemáš žiaden štát.
Diktatúra je, ak Ti niekto núti systém. Potom je otázka, čo to znamená, ak Ti niekto núti Demokraciu :-D
Každopádne idea asi je, že v dokonalých verziach ľavice alebo pravice nepotrebuješ demokraciu, pretože všetko už je dokonalé.
31 ročný muž
25 ročný muž
Turiec
Myslím si,že práve to ich odmietanie štátu má v sebe demorkatický prvok,pretože namiesto rozsievania nenávisti medzi proletármi ich spája a vytvára jednotnú silu, schopnú vzdorovať veľkokapitálu. Ved dnešná situácia v západnom svete zvanom "demokratický" je tá, že hrstka vyvolených vlastní viac než zvyšok planéty,a ostatní chudobnejú a stagnujú,ziatiaľ čo oni majú stále viac, ako napríklad Babiš,ktorý bol dlhšou dobu "tieňovým vládcom", jeho impériu zahrňa aj médiá, a teraz má aj oficiálnu vysokú funkciu v politike, čo je centralizácia moci podobná tej v ZSSR. Sanozrejme,sú slobodné voľby,ak si odmyslíme silné vplyvy v pozadí,no takto definovaná demokracia podľa mňa nemôže byť skutočnou, tá Marxova je lepšia. Takže si nemyslím, že žiaden štát rovná sa nedemokratický systém, ak by bol nahradený skutočnou diktatúrou proletariátu, samozrejme nie štátnym kapitalizmom s nálepkou socializmu. Samozrejme,myslím to čisto teoreticky,v súčasnosti také niečo nie je reálne.
25 ročný muž
Turiec
31 ročný muž
25 ročný muž
Turiec
hrá sa, že má 1 rok
Nová Dubnica
tvári sa, že má -54 roky
tvári sa, že má -54 roky
25 ročný muž
Turiec
hrá sa, že má 0 rokov