Fašizmus a komunizmus


Tieto dve extrémne ideológie spôsobili v 20. storočí veľmi veľa a vlastne sa dá povedať, že mali najvačší vplyv. Boli zdrojom nesmierneho utrpenia a smrti desiatok miliónov ľudí, spôsobili najväčšie vojny, genocídy a tyranie. Napriek tomu, že sa z ideologického hľadiska jedná o dva protichodné póly ako extrémna pravica a ľavica, ak túto "ideologickú priamku" prehneme, zistíme že majú veľa spoločného. Obe neznášajú demokraciu, obe hlásajú vyriešenie všetkých problémov jednoduchými spôsobmi, obe hovoria o odstránení určitých častí obyvateľstva, či už je to triedny boj alebo židovská otázka. Obe ideológie sa spájajú s dvomi najznámejšími menami, komunizmus so Stalinom a fašizmus s Hitlerom. Títo dvaja tyrani aj keď sa vždy navzájom neznášali, v prípade potreby sa vedeli spolu spojiť paktom z roku 1939 a to môžeme povedať, že veľmi efektívne. Ale to len do doby než to pre jedného z nich prestalo už ďalej byť výhodné. Lenin sa chopil moci prostredníctvom násilnej revolúcie v roku 1917, Mussolini v 1922, Hitler stroskotal v roku 1923, ale uspel o 10 rokov neskôr... a demokratickými voľbami. V čase keď vrcholila svetová ekonomická kríza, veľká slabina kapitalizmu a demokracie, čo bolo doslova živnou pôdou pre radikalizmus a radikálne ideológie, ktoré sa šírili po cele Európe, kvôli zúfalstvu stredných tried obyvateľstva.

Po páde cárskeho režimu vo februári 1917 nastúpila k moci dočasná vláda, ktorej úlohou bolo zavedenie demokratických slobôd a prípravu volieb do Ústavodárneho zhromaždenia na základe všeobecného a rovného volebného práva. Sľubný vývoj brzdila nepriaznivá situácia na fronte, ktorá odčerpávala nemalé finančné prostriedky a spôsobovala medzi ľudovými masami biedu. Krízovú situáciu využili boľševici na čele s V. I. Leninom a 7. novembra 1917 vykonali štátny prevrat, ktorým zaviedli tzv. diktatúru proletariátu. V roku 1922, po občianskej vojne, vznikol ZSSR. Lenin sa vysporiadal s opozíciou vo vnútri komunistickej strany, prišla približne o štvrtinu členov. Zakázal vytvárať stranícke frakcie a namiesto nich zaviedol centralizmus, v praxi vodcovského typu, ktorý sa neskôr vo veľkej miere presadil v Taliansku a potom v Nemecku. Po smrti Lenina sa vedenia chopil Stalin, v roku 1924 najprv zlikvidoval opozíciu okolo Trockého, v roku 1927 skupinu okolo Kameneva a Zinovieva a v ďalších rokoch tzv. pravicu okolo Bucharina. Keď sa vyspriadal so svojimi oponentami, prikročil ku ďalekosiahlym zmenám, ktorými chcel ZSSR zmeniť z prevažne poľnohospodárskej krajiny na priemyselnú veľmoc, s dôrazom na ťažký priemysel a hlavne zbrojársky. Marx tvrdil, že revolúcia proletariátu sa má odohrať v krajinách kde je vytvorená robotnícka trieda, teda vo vyspelých západných mocnostiach typu UK, Francúzsko alebo Nemecko. Keďže sa to odohralo v polofeudálnom Rusku, kde bolo minimum priemyslu, bolo to úplne mimo Marxových predstáv. Bolo to opačne najskôr revolúcia a až potom vytvorenie priemyslu a robotníckej triedy. Potom nasledovala silná kolektivizácia poľnohospodárstva. V 30. rokoch sa Stalin počas veľkého teroru zbavil väčšiny spolupracovníkov z čias revolúcie a občianskej vojny. Teror postihol nielen straníkov ale celý rad intelektuálov ako boli vedci, umelci, lekári, profesori a armádni dôstojníci (čo bola jedna z hlavných príčin sovietskej porážky vo vojne s Fínskom, či v porážkach proti Nemecku). Boľševický režim v Rusku bol na jednej strane pre Európu strašiakom, ktorý jej obyvateľstvo vháňal do náruče pravicových extrémistov, na druhej strane bol so všetkými zverstvami vzorom pre ďalšie totalitné režimy v Európe (ako napr. nemecké koncentračné a vyhladzovacie tábory boli postavené po vzore Stalinových gulagov).

Hitlerova NSDAP až do vypuknutia veľkej ekonomickej krízy nedosahovala veľké volebné úspechy, ale kríza spustila lavínu politického radikalizmu, v roku 1932 sa stala najsilnejšou stranou v Reichstagu. V januári 1933 prezident Hindenburg bol nútený vymenovať Hitlera za kancelára. Krátko nato nacisti iniciovali požiar v Reichstagu, z ktorého obvinili komunistov a Hindenburg situáciu využil na vydanie dekrétu na ochranu národa a štátu, ktorý umožnil tvrdý postup voči všetkým opozičným stranám. Po Hindenburgovej smrti v roku 1934 bol post prezidenta zlúčený s postom kancelára. Hitler zrušil odbory, rozpustil ríšsky snem a nastolil totalitnú diktatúru. Ekonomika sa dostala do područia štátu a podriadila sa vojenským zámerom. Pre akýchkoľvek odporcov zriadil koncentračné tábory. Aby sa vysporiadal s vnútorným nepriateľom, zlikvidoval počas noci dlhých nožov oddiely SA, Hitlerove oddiely potom predstavovali SS a Gestapo. Svoj antisemitizmus prejavil predovšetkým v roku 1935 vydaním norimbergských rasových zákonov, ktoré degradovali Židov na bezprávnych obyvateľov. V tejto dobe mnoho Židov utieklo do zahraničia. Antižidovské udalosti vyvrcholili krištálovou nocou v roku 1938, čo bol pogrom na Židov, ničili sa ich obchody, podpaľovali synagógy, zabíjali sa,... skrátka tyrania nacistickej diktatúry.

Dá sa povedať, že zatiaľčo stalinská diktatúra bola triedne socialisticky orientovaná, Hitler bol socialista rasový, no obidva režimy mali spoločné predovšetkým likvidáciu prípadne zotročenie určitých častí obyvateľstva, vnútroštátna tyrania, zavádzanie strachu do spoločnosti, silná militarizácia, štát ako rozhodujúci aktér vo všetkom, kolektivizmus, centrálne riadená ekonomika, tábory pre politických a iných väzňov, intenzívna propaganda vládnuceho režimu, masové zatýkanie a popravy či už prostredníctvom Gestapa, SS alebo stalinovej NKVD a v neposlednom rade nakoniec rozširovanie svojej totalitnej ideológie aj do iných krajín. Stalin neustále študoval Mein Kampf, konkrétne tú časť, kde Hitler spomínal lebensraum vo východnej Európe. Ako Hitler v Nemecku mocnel a zbrojil, Stalin sa stále viacej obával vojnového konfliktu, dokonca tak veľmi, že sa aj pokúšal uzavrieť spojenectvo s UK a Francúzskom. Hitler skutočne plánoval ťaženie na východ, niečo ako "križiacku výpravu na zničenie boľševizmu". V čase politiky appeasementu v roku 1939 po obsadení Československa, Hitler chcel zlikvidovať aj Poľsko a to hlavne preto, že stálo v ceste ťaženia na východ. Myslel si, že UK a Francúzsko znova nič nepodniknú, keď nebojovali ani kvôli ČSR, tiež nevidel dôvod prečoby kapitalistické mocnosti nemali privítať jeho inváziu na východ, keď je jeho cieľom zničenie boľševizmu. Namiesto toho sa západné mocnosti Poľsku zaviazali, že ak ich Nemecko ohrozí tak aby sa bránili vlastnými jednotkami, prídu im na pomoc. Hitler predpokladal, že Británia nátlakom donúti Poľsko aby vyhoveli jeho požiadavkám vrátane otvorenia inváznych ciest do ZSSR. V polovici 1939 boli britskí a francúzski šéfovia štábov pre spojenectvo so ZSSR, aby sa vylepšil pomer síl. Domnievali sa však, že Stalinova armáda je po všetkých čistkách slabšia než poľská. Stalin sa chcel s Nemeckom dohodnúť a vyhnúť sa vojne aspoň dočasne. Z postu ministra zahraničia vyhodil žida Litvinova a dosadil Molotova. O 8 dní neskôr došlo k stretnutiu s japonskými jednotkami v Mongolsku, čo dalo Stalinovi ďalší podnet lebo nechcel bojovať na dvoch frontoch rovnako ako Hitler. 23. augusta došlo medzi Nemeckom a ZSSR k dohode o neútočení s tajným dodatkom o rozdelení Poľska a neskôr aj Európy. Z dvoch protichodných ideologických režimov sa tak oficiálne stali spojenci, ktorí výrazne spolupracovali. Od začiatku do konca spojenectva sa to celé vyznačovalo úplnou ľahostajnosťou k ideologickým zásadám, potrebou oboch režimov bolo zbrojiť, zabíjať odporcov a utlačovať susedné krajiny. Stalin dal čestný súhlas o loajalite Ribbentropovi, paktom bol potešený. Komunistické strany po celom svete zmenili svoju antifašistickú politiku, propagovali mier s Nemeckom za každú cenu a aktívne sabotovali vojnové úsilie. Stalin dával Hitlerovi k dispozícii obrovské zdroje surovín ZSSR, čo bola pre neho podstatná pomoc pre vedenie vojny. Zaplňoval tým veľké medzery vo vojnových dodávkach, posielal mu obilie, naftu, letecký benzín, železnú rudu, mangán a bavlnu. Od Nemcov zase dostal letecké motory, technológie na stavbu lodí, torpéda, míny a podobne. Okrem iného pakt znamenal aj osobné zblíženie, napríklad na znak úcty sovietski dôstojníci pri pozdrave s Nemcami bežne hailovali. Toto všetko prebiehalo intenzívne až do 22. júna 1941, kedy Hitler porušil spojenectvo a zahájil dlho očakávanú inváziu do ZSSR. Stalin až do poslednej chvíle odmietal pripustiť čo sa vlastne deje.

Hlavný rozdiel v tom čo hlásajú oba režimy je vlastne ten, že komunizmus sa odvoláva na zrušenie štátu, akýchkoľvek triednych rozdielov, kolektívne vlastníctvo a podobne. Ironicky práve v komunistických štátoch je všetko poštátnené, silný militarizmus a obrovská chudoba (okrem členov komunistickej strany, ktorí zvyčajne bývajú zvýhodňovaní). Fašizmus sa odvoláva na nadvládu jednej rasy resp. národa nad ostatnými, na čistého človeka, ktorý si podrobí "podľudí", taktiež je prítomná silná forma nacionalizmu. Tiež rozdielom v súčasnej dobe je, že propagácia fašizmu je oficiálne zakázaná, no komunizmu nie, pričom je to minimálne rovnako krutý a zlý režim. Akurát, že komunizmus na začiatku druhej svetovej vojny bol na strane fašizmu, no na konci na strane víťazných spojencov. 

Zdieľaj článok na facebooku
2 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Riddler

    25 ročný muž
    Martin

    Celkom dobrý článok, len by som k tomu dodal,že "mimo Marxových predstáv" ani tak nebolo to, že sa prevrat udial v Rusku a nie na západe,kedže jeho predstava diktatúry proletariátu bola o tom,že proletári sa stanú vládnucou vrstvou na celom svete,bez ohľadu nato,ako je tam rozvinutý priemysel,poľnohospodárstvo alebo čokoľvek iné. O ZSSR sa často medzi ľavicovými teoretikmi hovorí ako o "štátnom kapitalizme", teda zriadení, kde sa vládnuca strana správa ako súkromná firma, a teda nepriek tomu,že súkromné vlastníctvo je odstránené, fungujú v spoločnosti podobné pomery ako predtým. Teda komunizmus v pravom slova zmysle ešte nikdy nebol. Odporúčam knihu Nikolaja Berdajeva Prameny a smysl ruského komunizmu, myslím že celkom dobre z filozofického pohľadu vykresľuje udalosti v Rusku,prečo sa udiali tak ako sa udiali.
    "Podle Berďajeva bolševismus zcela organicky vyrůstá z domácích ruských pramenů a marxismus je pouze sjednocujícím teoretickým a organizačním vazivem hnutí."
  2. 2
    Trevor1994

    tvári sa, že má -1 roky

    @riddler jj z tej knihy som mal minimalne raz referat
  3. 3
    Lordnorton

    hrá sa, že má 1 rok
    Nová Dubnica

    Ten hlavný rozdiel je inde.
    Nacizmus vymyslel Hitler. Je popísaný napr. v knihe Mein Kampf. Už z definície je to násilný režim a systém, ktorý predpokladá zotročenie alebo likvidáciu vybraných skupín ľudí.
    Zatiaľ čo komunizmus popísal Marx a ten nikde nehovoril o likvidácii nikoho. Môžeme polemyzovať o nevhodnosti komunistickej ideológie na mentalitu ľudí. Už som počul názory, že komunizmus automaticky musí skĺznuť do diktatúry, ale tieto názory mi neprišli presvedčivé a nechcem ich rozoberať.
    To že niekto v mene komunizmu urobil zločiny je druhá vec.
    Nespočetné množstvo zločinov sa robí a robilo aj v kapitalistických režimoch. A nikto nechce kapitalizmus zrušiť, ani ho neoznačuje za extrémizmus. Aj nacizmus je kapitalizmus, v podstate. Otrokárstvo je kapitalizmus. Feudalizmus je kapitalizmus.
    Ono v podstate čistý kapitalizmus je rovnaká filizofická idea ako čistý komunizmus a je asi nerealizovateľný. Čistý kapitalizmus predpokladá neexistenciu štátu rovnako ako ten komunizmus. Teda žiadna demokracia.
  4. 4
    Riddler

    25 ročný muž
    Martin

    @lordnorton No ved v podstate komunizmus je diktatúra- diktatúra proletariátu. Tá má k myšlienke demokracie ako vlády ľudu podľa mňa bližšie než súčasný "demokratický" systém.
  5. 5
    Trevor1994

    tvári sa, že má -1 roky

    @riddler to...bola cudna veta..
  6. 6
    Lordnorton

    hrá sa, že má 1 rok
    Nová Dubnica

    @Riddler
    Demokracia je prostriedok, ktorým si môžeš vybrať politický smer v krajine.
    Demokraciou si môžeš vybrať pravicové alebo ľavicové zriadenie. Komunizmus je extrémna verzia ľavicového zriadenia, ktorého protipólom je Anarchokapitalizmus. Obe sú v podstate nedemokratický systém, pretože nemáš žiaden štát.
    Diktatúra je, ak Ti niekto núti systém. Potom je otázka, čo to znamená, ak Ti niekto núti Demokraciu :-D
    Každopádne idea asi je, že v dokonalých verziach ľavice alebo pravice nepotrebuješ demokraciu, pretože všetko už je dokonalé.
  7. 7
    Vreskot000

    31 ročný muž

    poviem ti jednnu vec. u družstvách platil princíp. ty si niečo vlastnil, a ja ti to ukradnem, a vyhlasim za štátne. Ty si to vlastnil, bolo to celé tvoje( tvojej rodiny) teraz to má v rukách štát, a za odmenu budeš robiť na družstve spolu s dalšími 100 zamestnancami za 1 000 SK. bavíme sa o dobe pred 89. práve preto je komunizmus to najväčšie chrapunstvo a zlo aké mohlo ľudstvo postihnuť.
  8. 8
    Riddler

    25 ročný muž
    Martin

    @lordnorton No demokraciu marxizmus nedefinuje len ako prostriedok na vybranie si štátneho zriadenia, pretože takúto "jednoduchú" definíciu používa kapitalizmus- delí sa na národne orientovaný, globálny, konzervatívny,liberálny, no podstata je rovnaká, vždy sa nejako feudálne delí moc medzi pár vyvolených- či už v klasickom feudalizme, ktorý poznáme z minulosti,alebo súčasnom neofeudalizme. Demokracia u Marxa je oveľa širší pojem,netýka sa len toho,že si raz za štyri roky, vyberieš nejakú stranu, z ktorých mnohé sú na jedno kopyto a slúžia tomu istému, a ty iba hodíš papier do krabice. Marx vníma demokraciu ak oslobodenie jednotlivca zo systému vykorisťovania, veľmi dobre to vysvetľuje Erich Fromm v knihe "Obraz človeka u Marxa."
    Myslím si,že práve to ich odmietanie štátu má v sebe demorkatický prvok,pretože namiesto rozsievania nenávisti medzi proletármi ich spája a vytvára jednotnú silu, schopnú vzdorovať veľkokapitálu. Ved dnešná situácia v západnom svete zvanom "demokratický" je tá, že hrstka vyvolených vlastní viac než zvyšok planéty,a ostatní chudobnejú a stagnujú,ziatiaľ čo oni majú stále viac, ako napríklad Babiš,ktorý bol dlhšou dobu "tieňovým vládcom", jeho impériu zahrňa aj médiá, a teraz má aj oficiálnu vysokú funkciu v politike, čo je centralizácia moci podobná tej v ZSSR. Sanozrejme,sú slobodné voľby,ak si odmyslíme silné vplyvy v pozadí,no takto definovaná demokracia podľa mňa nemôže byť skutočnou, tá Marxova je lepšia. Takže si nemyslím, že žiaden štát rovná sa nedemokratický systém, ak by bol nahradený skutočnou diktatúrou proletariátu, samozrejme nie štátnym kapitalizmom s nálepkou socializmu. Samozrejme,myslím to čisto teoreticky,v súčasnosti také niečo nie je reálne.
  9. 9
    Riddler

    25 ročný muž
    Martin

    @vreskot000 No je na polemiku,čo je vlastne ukradnutie- privlastniť si niečo feudálnym spôsobom, alebo to vziať z feudálneho zovretia do všeludového vlastníctva.
  10. 10
    Vreskot000

    31 ročný muž

    pozri. zlo sa musí pomenovať pravým menom. ak som sa dobre učil a dobre pochopil, tak. Pokiaľ niekomu odňali vec proti jeho vôli, nazýva sa to krádež. ak niekomu násilne odňali vec proti jeho vôli, nazýva sa to lúpež. ak niekto legálne vlastnil majetok, tým, že mal list vlastníctva, proste to v rámci nejakého skupovania kúpil možno aj za pár korun, ale ho mal, a niekto mu ho zhabal, vyhlásil za štátne, bez nejakého rozhodnutia, akosa to udiali v 50 rokoch a podobne, je to lúpež. v komunizme sa diali najväčšie lúpeže aké nemajú obdobu. Keby to tak nebolo, v rámci reštitúcii do dnešného dňa by sa nevracali nijaké majetky, ale by sa to vyriešilo začiatkom roka 1990 krátko po revolúcii. vidíme že deje sa to dodnes. Mnoho ľudí je veľmi bohatých, pretože mnohé pozemky vlastnili kedysi, nie veľmi veľké..... nemuseli to mať nutne hektárové rozmery, ale dneska tam stoja nejaké luxusné obydlia, alebo obchodné domy, z ktorých pekne vynáša. Kto za to môže? jednodznačne rok 1948 do r. 1989. keby mali zbúrať všetky tie budovy, spravilo by sa obrovskej škody. Avšak tá škoda sa začala nejakou kolektivizáciou. Nemajme nejaké ilúzie, že všetko bolo naše. štátne, všetko bolo zdarmo. zadarmo.. pojem zadarmo neexistuje. za všetko sa platilo. asi tak...
  11. 11
    Riddler

    25 ročný muž
    Martin

    @vreskot000 Sú veci,ktoré podľa mňa vôbec nepatria do sféry súkromného biznisu, čiže vlastniť ich je možné len vo zvrátenom systéme, takže zmena systému nie je krádež. Zdravie, vzdelanie či prírodné bohatstvo by malo patriť ľudu, takisto som za myšlienku potravinovej sebestačnosti, ktorá je v rukách proletariátu, teda družstvá. Samozrejme,musí to byť skutočne socialistické zriadenie,nie štátno-kapitalistické, a taktiež nie som proti malým súkromným farmám, založeným napríklad na rodinnej báze. Ilúzie si netreba robiť ani o tých súkromných vlastníkoch, ktorí neboli žiadny svätci, mnohí sa správali otrokársky a povedané poľnohospodárskou terminologiou, dostali to, čo zasiali. Na panské? Ani za boha! :D asi takby som to zhrnul.
  12. 12
    Lordnorton

    hrá sa, že má 1 rok
    Nová Dubnica

    @Riddler zaujímavé, takto som nad tým neuvažoval. Určite si naštudujem viac. Diky
  13. 13
    Trevor1994

    tvári sa, že má -1 roky

    @riddler mas zaujmave, filozoficke ale dost utopisticke pohlady na svet. Jako nazeras na severoeuropske krajiny ktore su silno socialno demokraticke? Lebo prides mi dost laviciarsky
  14. 14
    Trevor1994

    tvári sa, že má -1 roky

    @lordnorton myslim ze takto nadtym malokdo uvazuje, lebo tiez to vidim asi prvy raz, ale tak viem co tym mysli ve svojej podstate
  15. 15
    Riddler

    25 ročný muž
    Martin

    @trevor1994 Dakujem :) vnímam to tak,že ak chceš lepší svet, musíš sa pohybovať na hrane utopizmu, lebo súčasný svet je tak skazený, že niečo "radikálne" lepšie a spravodlivejšie musí byť oproti tomu súčasnému stavu utopia. Ich systém sa mi celkom páči, aj ked ako som nedávno v nejakej debate spomínal, aj Švédska sa neoliberálna globalizácia dotkla,ale vdaka dobrým základom nie až tak ako nás. Norsko rozumne reinvestuje zisky z ropy a zemného plynu rozumne reinvestuje, podobná plánovaná reinvestícia sa nepodarila napríklad vo Venezuele,ktorá nerozumne rozhadzovala a je tam,kde teraz je. Ale kultúrne sa s ich systémom príliš nestotožňujem a nie som zástancom jeho "vývozu" sem k nám, navyše hromadná migrácia ohrozuje ich sociálny systém,pretože na takýto nápor nie je stavaný, čiže budú mať problémy, ale ak by som mal vybrať krajiny sveta,kde je podľa mňa ten systém najlepší (to neznamená samozrejme že bez chýb), tak asi Švédsko, Norsko, možno aj Island.
  16. 16
    Moonlawoo

    hrá sa, že má 0 rokov

    @vreskot000 @10 Ty nevieš, že účel svätí prostriedky? Komanč bude mať vždy v hlave svoju zvrátenú utopistickú ideu a nebude hladieť na reálne dôsledky, ale len vždy na to, či je to v súlade s jeho ideológiou a predstavou sveta v dopredu jasne nalajnovaných hraniciach. Poväčšinou sa jedná o stratené existencie, ktoré by najradšej menili svet, ale nie sú schopné si vymeniť ani vlastné slipy.