Pútavý blog o putách.


Človek je bytosť riadená takmer výlučne závislosťou. Takmer všetko čo robíme slúži pre ukojenie závislosti na niečom. Keby neboli závislosti, človek by len stál a čumel pred seba. Medzi najdôležitejšími závislosťami panuje hierarchia od najhorších na vrchu po najmenej zlé. 

Klasické drogy sú najvyššie v hierarchii. Tu niet o čom špekulovať, jediný dôvod na branie tradičných drog je získať niečo ako dočasne dobrý pocit, alebo sa zbaviť toho zlého. Drogy neprinášajú okrem pocitu takmer nič. Dajú sa však spojiť so sociálnou závislosťou. Tu patria heroín, kokaín, alkohol, cigarety atď.

Gamblerské závislosti sú pod nimi. Tu patria gambling a sociálne závislosti na pozornosti, uznaní a rešpektu od druhých. Tento stupeň najlepšie reprezetnujú počítačové hry a sociálne siete. Tieto už prinášajú okrem dobrého pocitu aj istý benefit. Hlavne širšie sociálne kontakty, alebo zlepšenie motorických a mysľových schopností.

Závislosť na jedle je ešte nižšie. Človek väčšinou neje preto, že by priamo uvažoval o tom, že musí dať telu energiu a látky, ale pre pocit hladu. Hlad je len odkaz/smerník na potrebu jedla. Hlad sám o sebe nič neznamená. Má určitý svoj vibe, je slovami neopísateľný a abstraktne sa vznáša v nás. Ak sa pozrieme na to čo ľudia bežne jedia, je zjavné, že jedia aby utíšili tohto abstraktného boha, ktorý im panuje a nie za cieľom vyživiť telo. 

Závislosť na myslení je najnižšie. Znakom závislosti je, že neviem prestať ani keď chcem a že mi závislosť vo veľkom zasahuje do života. Bežný človek nevie prestať myslieť a nie že mu to zasahuje do života, ono mu to vlastne vytvára celý život.

Takže sa narodím, časom začnem brať drogy. Lenže toto je zjavné, všimnem si ako ma to ničí a prestanem. otovo. Ale po chvíľke si všimnem koľko času trávim škodlivými vzorcami správania. Napríkld za pc a internetom. A tak seknem aj s tým. V porovnaní s drogami to bol menej viditeľný problém. Teraz sa cítim konečne slobodný, ale začne ma obťažovať, že neustále plánujem čo a kedy budem jesť a pred spaním sa napchám a cítim sa zle. Začnem byť posadnutý jedlom, veď už ani nemám nič iné čo by ma tešilo. A tak sa rozhodnem seknúť aj s jedlom, budem jesť len to čo je pre mňa dobré.  A čo teraz?

Konečne som sekol so všetkými závislosťami. Tá posledná bola zákerná, lebo závislosť na jedle nie je taká zjavná, až kým človek nezačne nejesť a pozorovať ako často myslí na jedlo a hlad. Závislosť totiž vždy vyjde na plné na svetlo sveta, až keď ju človek prestane robiť. Potom sa obzrie naspäť zhrozený "ako som len mohol?". Ale neuvedomí si, že aj vyslovením tej vety kŕmi tú najväčšiu a najskrytejšiu závislosť zo všetkých. Myslenie.

A tu budem trochu špekulovať...

Hovorím si "Budem cvičiť". "Schudnem". "Budem sa milšie správať". "Založím si firmu". "Budem usilovný", "prestanem fajčiť", "prestanem s promiskuitou". A tak začnem kŕmiť závislosť myslenia myšlienkami (plánmi, stratégiami, víziami budúcnosti) a verím, že mi to pomôže. Lenže hovno! Všetk je to Čínsky hoax. Kŕmením závislosti sa ešte viac vzďaľujem od cieľa. Síce na prvý pohľad, kto pri zdravom rozume by namietal tvrdeniu, že myslenie na to ako schudnúť pomôže človeku schudnúť? Lenže, keby to tak bolo, už by boli všetci chudí. A nikto by nefajčil.

Áno, na vykonanie nejakého cieľa je potrebné minimálne množstvo myslenia, bez toho to nejde. Ale to čo robíme my, to nie je toto. To čo robíme my je len závislosť. Preto myslenie stojí ako prekážka hocičomu čo chceme dosiahnuť. A preto na koniec ak to aj dokážeme (napriek tomu, že sme si sami stáli v ceste myslením) nie sme spokojní. Hovorí sa, že horšie ako nedosiahnuť svoje ciele je už len dosiahnuť ich. Závislosť vždy prekáža človeku a závislosť vždy nechá človeka nakoniec prázdneho.

Preto pre maximálnu efektivitu je najlepšia schodná cesta zahodiť všetky závislosti a potom, keď sú všetky odhodené, môžeme začať znova robiť všetko to čo predtým, lenže tentoraz bez závislosti. A až teraz nás to naplní pocitom slobodoy a pravým šťastím.

Ľudia sa takmer nikdy rapídne nemenia. A ak sa veľmi rapídne zmenia, je to väčšinou po duchovnom zážitku. Pretože kým neprejdú detoxom od tej najhjoršej závislosti zo všetkých - myslenia, nemôžu sa pohnúť smerom k novému životu. 

Je to ako v tom príbehu o dvoch jogových majstroch. Jeden žije v dedine a druhý prechádza touto dedinou s celým jeho majetkom zabaleným do vreca prehodeného cez plece. Dedinský majster si chce overiť pocestného majstra a tak za ním dôjde a pýta sa ho "Čo je to joga?". Pocestný zhodí vrece na zem. Potom pocestný zdvihne vrece naspäť, prehodí ho cez plece odkráča preč. A dedinský majster vie, že je to pravý jogín. Zbavil sa všetkých závislostí a potom začal robiť rovnaké veci, ale teraz už slobodne.

Pointa je, že začať robiť hocičo predtým, než sa zbavíme závislosti na myslení je ako pádlovať niekam v deravom člne. Ako snažiť sa nabrať svaly v posilovni, ale pritom si pichať heroín. Preto sa asi vraví, že duchovné prebudenie je začiatok a nie konečný cieľ.

A teraz si poďme zarapovať,nech máme aj pohľad z hedonistickej strany....Tie kilá sú len čísla tak ako vek, tie kilá môžem zhodiť, ale vek už asi ne. Tie kilá sú len moje, je to moja vec, preto nenechaj sa odradiť a ďalej jedz. Segra, dievčatá čo smejú sa ti, že si trochu pri sebe, chodia do fitka drepovať, nech majú dáku riť na sebe a kým ty si vychutnáš dobré jedlo šalát a rezeň, oni si dávajú zeleninu, preto mizne zeleň. 

Zdieľaj článok na facebooku
5 odoberateľov
Turky

Turky, Turky, zaviaž si šnúrky...ja si nezaviažem, nikto mi to neprikáže.

Komenty k článku