Je to ako výkrik do tmy. Nikto ma nepočuje. Nikto ma nevníma.

Kričím Help me!
Help!
Help!
Please help me!

žiadna odozva nič.
Stojím uprostred mesta a ľudia okolo mňa len chodia. Nikto ma nepočuje. Tvária sa, že sú hluchý. A ja kričím. A nariekam.

To ma vážne chcete ignorovať? Ale ja vás potrebujem.
I need...
Padám na zem a spustím príval sĺz. Zatopím celé mesto, až tak mi je zle.
Cítim bolesť pri srdci. V duši. V hlave. V nohách. Nemôžem sa pohnúť. Neviem vstať. Autá na mňa len trúbia a obchádzajú ma.
A potom ma jedno auto prejde. A ja stále žijem. Len mi je horšie. Všetko, všetko ma bolí.

A to len preto, lebo nik nie je ochotný vypočuť si ma. Nik sa nezastaví. Nik mi nepomôže. Potrebujem to len dostať von. Zo seba. Všetko to trápenie. Preto kričím uprostred ulice plnej ľudí.

Ale všetci sú slepí a hluchý. Tvária sa ako keby im sa to nikdy nestalo.
Výkrik do tmy! Výkrik z môjho hrdla.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár