Čím to je, že niekedy máme taký chtíč mať vedľa seba niekoho, koho budeme milovať a on nás, a zrazu príde obdobie kedy sa nám pohľad na zamilovaný pár, kráčajúci po ulici, HNUSÍ ???
Čím to je ...? Je to v nás... alebo je to okolím? Čo je tým hlavným dôvodom, pre ktorý sa nám zdá byť život vo vzťahu odporný? Možno je to tým, že sme ešte skutočný vzťah nezažili... Myslím vzťah s veľkým „V", teda zamilované pohľady, večerné prechádzky, milovanie v tráve, oddanosť jeden druhému, túžba každú svoju voľnú minútu stráviť s „ním".... Vždy tu bolo niečo, čo nám chýbalo. Aj keď možno to bolí tí „praví muži" ale tieto veci ostali pre nás nepoznané.
MOŽNO je chyba v tom, že sme neboli vychovávané v prostredí, kde skutočná láska existovala. Nikdy sme nemohli vidieť pravý vzťah v našej rodine. Skutočná láska medzi našimi rodičmi je pojem pre nás NEPOZNANÝ!!! Ako potom môžeme veriť na skutočnú lásku medzi doma ľuďmi, keď sme vyrastali v hádkach, kriku a dokonca niekedy až nenávisti???
MOŽNO keby sme raz skúsili aké to je zažiť SKUTOČNÝ VZŤAH so všetkým všade, možno by to bolo potom iné.... Možno by to pôsobilo ako droga a nechceli by sme sa toho vzdať. Lenže závislosť je nebezpečná vec a myslím, že MY sme práve teraz ZÁVISLÉ. Sme závislé na droge menom „SLOBODA", ktorá nás celkom pohltila!!! Otázkou je, či už sme v štádiu maximálnej závislosti, alebo sa to dá ešte zastaviť a zmeniť. A ďalšou otázkou je, či sa dá prejsť s drogy menom SLOBODA na drogu menom VZŤAH? Kiež by to bolo také jednoduché ako vymeniť lízatko za žuvačky...
MOŽNO nás v detstve až priveľmi zblbli „princom na bielom koni" a my teraz v nádeji, že raz príde, odmietame akýkoľvek vzťah s niekým, kto nám ako princ nepripadá...
MOŽNO máme na duši až priveľké jazvy, ktoré symbolizujú utrpenie v minulosti, ktoré nám pripomínajú čo všetko zlé bolo, ktoré nám bránia správať sa inak... možno nedokážeme vykročiť vpred pokiaľ sa tieto jazvy nezahoja... A možno sa nezahoja nikdy, možno nám bolo súdené vidieť a zažiť toto všetko, aby sme aj my nekráčali s davom... aby sme aj my netrpeli v cele s názvom „VZŤAH" alebo v cele s názvom „MANŽELSTVO. Už nás nebaví padať a vstávať a zase padať a vstávať... Teraz sme spokojné, šťastné, bláznivé a hlavne VOĽNÉ!!! Stačí nám pozerať sa na utrpenie len z diaľky. Však prečo by sme mali lietať v oblakoch, keď nám je dobre na zemi??? Ale kedy príde ten čas a my budeme chcieť tiež vzlietnuť? A príde niekedy vôbec???

„MOŽNO" je slovo na prvý pohľad tak jednoduché, ale v skutočnosti v sebe skrýva toľko zložitých vecí... Takže neostáva nám nič iné len povedať „možno" - pretože sa to hovorí jednoducho ale vieme, že to také jednoduché vôbec nebude...

Be čači...

 Blog
Komentuj
 fotka
lui74  19. 3. 2011 13:18
Hádky, krik a vzťahy v našej rodine - to všetko aspoň mňa podnecuje k viere a túžbe po skutočnej láske podobnej tej, ktorú si opísala.
 fotka
plarika  19. 3. 2011 14:36
Je to všetkým tým, čo si napísala. Vidina princa na bielom koni a potom vidíme také množstvo sklamaní v láske. Rodičov to už dávno väčšinou prešlo a lásku ako takú vidíme málo kde. Buď tú filmovú, keď si uvedomíme že nič také sa nám nestane.

napriek tomu všetci snívame a myslím že všetci máme, niekde vo svojom okolí dvojicu, ktorej to vychádza. A práve tá nás drží nad vodou. Pre mňa je to spolužiačka zo základnej.. 6 rokov s chalanom, svadba, bábo a stále sú spolu a drží to.. ozajstná láska.. práve oni mi dávajú tú vieru.. že to ide.. že to existuje



Zároveň sme v tejto dobe náročný a preto toľké sklamania. Keď vidím rozchody ľudí, vlastne kvôli blbostiam. Nedokážu komunikovať - nedokážu ustúpiť - prijať kompromis. Ako taký niekto môže mať plnohodnotný vzťah. Potom si vážime slobodu ako takú, pretože vzťah, kde sa dvaja nevedia dohodnúť, nás zaťažuje. Je príťažou. Bráni snívať.

Hnus to možno je.. ale záleží na našom pohľade na lásku, na ľudí a v prvom rade, samých na seba..
 fotka
2807  19. 3. 2011 15:11
vzťahy sú ťažké, oveľa ľahšia je samota. Vybudovať kvalitný vzťah je asi to najnáročnejšie, ale dá sa...len na tej ceste sa mnohokrát zlomíme aj nohu, vstaneme, padneme. Ked nebudeme počúvať len svoje sebecké JA, tak sa to dá. Byť vo vzťahu znamená vzdať sa kúska zo sebe. Má to však jeden háčik - aby sme boli šťastní, musí to byť vzájomné...to je to, prečo je to také ťažké
Napíš svoj komentár