Vosli do ticheho bytu. Vsade bola tma a klud, ktory nahle prerusil ich smiech a strnganie flias v igelitovych taskach. Vsetci k nej boli pozvani na party. Rodicia zmizli na chatu a sestra jej spala u kamosky...genialna prilezitost ako sa nerusene zabavit. Mala sice strach, pretoze hned krizom pod ich balkonom mala balkon dobra susedka, najlepsia priatelka jej maminy. Kazdy dostal poucenie o fajceni na balkone a party sa mohla zacat. Zmietana hudbou, pribudajucim alkoholom v krvy a smiechom huciacim v hlave, zabudla na svoju zodpovednost.
Vysla na balkon plny hlucnych priatelov. Uz nikoho neohlasila nech je tichsie, len si potichu nechala pripalit cigaretu a pocuvala tu nezmyselnu skomolenu temu ich rozhovoru. Zamyslela sa a v tom ju trhlo. Niekto jej polozil ruku na plece: ,,Leni, mali by sme byt tichsie suseda je na balkone. Vies, aby nic nezistila." Zneistela, hlavou sa prehnala cela scenka ako susedka vravi jej nic netusiacim rodicom o tom, co sa tu v noci dialo. Vsetkych poslala potichu, gestami dnu. Zostala tam stat sama a s cigaretou medzi prstami sa nenapadne naklanala cez zabradlie. Suseda cosi hladala, ani nepozrela hore. ,,Urcite nic nepocula a ked aj hej, asi si myslela, ze to bolo vyssie, alebo na inom balkone. Ved ma pozna ako mile dievca. Nenapadlo by jej, ze tie hlasy ludi, isli od nas," upokojila sa. Odhodila dohorievajuci spak a sadla si na plastovu stolicku. Stale bola akasi nesvoja, tak siahla opat do krabicky Malboriek. Nervozne hojdala prehodenou nohou, ked vstala a este raz pre istotu sla skontrolovat spodny balkon. Nikoho tam uz nevidela. Tazko vydychla dym a zostala stat opreta rukami o mokre zabradlie. Hlava sa jej stale krutila z alkoholu a ona zatuzila skocit za popolom, ktory prave odklepla dolu. ,,Ako dlho by asi trval taky pad?" Rozhliadla sa po oproti svietaciach oknach. ,,Kolki z tych ludi by asi poculi moj vykrik? A vobec, kolkym z tych ludi, co su teraz vnutri v nasom byte, by som naozaj chybala? Ten pad by ma urcite zabil. Ale ja nechcem zomriet, chcem len pociti aka to asi bude bolest, ci mi je sudene prezit. Asi by som tym mnohym ublizila, ale ta nahla tuzba vyskusat to je neuveritelna." Odhodila dohorenu cigaretu a sledovala jej tichy pad do tmy. Tuzila padat vedla nej, ale prezit. Rukami sa pevne chytila chladneho zabradlia a poskocil na mieste. ,,Leni, co robis prosim ta? Pod uz dnu, nachladnes, si tu akosi dlho," zacula odo dveri. So slzami v ociach sa pozrela na kamaratkin tien a nasledovala ju dnu.

 Blog
Komentuj
 fotka
vhailor  18. 1. 2008 15:19
Každý má občas zlé obdobie ...



ale nebuď moc zvedavá, smrť je jediná konštanta v našom živote. Skôr alebo neskôr každého zastihne.
 fotka
vhailor  18. 1. 2008 15:24
A zabudol som dodať - keď ťa trápi, že ti ostatným ľuďom na tebe naozaj nezáleží skús si položiť otázku nakoľko záleží tebe na ostatných ľuďoch ...
 fotka
twigi  20. 1. 2008 12:21
to nebolo pisane pre nejake moje zle obdobie.....a ani netuzim skusit aka je smrt..bol to vymsleny pribeh
Napíš svoj komentár