Hovorím si, chvalabohu!
Prídeš, viem to. Znova sa ozveš ako strašne ti chýbam.
I keď to nepovieš priamo. Stačí že mi ukážeš a ja viem na čom sme.
Tak strašne by si ma znova videla a ja teba nie.
Veľmi rada by som ťa chcela vidieť, ty to už nežiadaš?
Dnešok sa začal veľmi príjemne a úspešne.
Dneškom myslím presne pár minút medzi touto myšlienkou a jej devastáciou v plnom znení.
Na neviditeľnej tabuľke svieti 2 dni bez teba, ty sviňa a ďalšie ráno prepisujem na 3 dni bez toho, aby som sa ..
Beriem virtuálnu, vymyslenú, predratú handru, ktorou zotriem tých pár dní premáhania takmer spokojne.
Ty a ja. Nerozlučné kamarátstvo zvrátenej hlavy. Budeme spolu až pokiaľ ma nepripravíš o posledný vlas na hlave, až kým sa mi zuby nerozprášia na prach, až kým neucítim skutočnú horkosť vlastných vnútorností.
Neviem prečo som si zvolila túto cestu a neviem o akej ceste tu môže byť reč.
Pokojne ma môžu vysmievať za toto všetko, nech si ukazujú prstami, že som úplný idiot ak si myslím, že to pomôže.
My sme nerozlučné, všakže?
Nemám rodinu, už nechcem kamarátov.
Žijeme spolu, len ty a ja, v jednom byte; ja som živá, ty si mŕtva a zatiaľ čo ja ťa živým vlastným telom, ty ma pomaly zabíjaš a vieš čo, to je ono!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matwejo
29. 7.júla 2013 01:22
ja som z tych tvojich blogov taky zmateny vzdy, ze sa bojim, ze ked to docitam si budem nohu obhryzat alebo co,
Napíš svoj komentár