Vraj.
***
Spoločne sme trávili všetok svoj čas,
až kým nám to nezničil druhý hlas.
A ja hlupák tváril som sa ako mamľas.
Zronený mamľas.
A keď si uvedomíš čo cítiš,
keď precitneš a precítiš.
Nikoho viac neuchvátiš
len seba samého ukrátiš.
O šťastie a pocity lásky.
A všetko to prázdno vo vnútri,
zhmotni a naplno rozotri,
vo vnútri srdiečka kde to nepatrí.
Tak ako sa to vlastne nepatrí.
Prestaneš hľadať lásku v nešťastí.
Strážiš si úsmev a ľudia sa boja,
hľadajú chybu a smútku sa neboja.
Tak ako by sa mohli báť,
skúšok zo všetkého (ne)obstáť.
Trať sa končí,
prázdno sa točí.
Ničota ničí.
a nik už nekričí,
iba plač a slzy,
počuť hukot skazy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
otvoreneokno
5. 4.apríla 2012 17:10
aj keď slnko nevidíš, pretože je za mrakmi, aj tak vieš, že tam je.
Napíš svoj komentár