On:
Ticho... ticho znie vo mne,
ako ozvena hučí v hlave,
kedy sa vráti moja láska
kedy príde ku mne?

Kedy budeš šťastná plná radosti?
My dvaja sme mohli byť jedno.
Milovať život, lásku, deti vedno.
Vezmem nás na útes pravdy.

Plač... počuť...

Ona:
Nie! Ty plač,
Ty čo si nechal nevinnú
trápiť sa v tvojich klamstvách,
blúdiť na opustených miestach,
nenávidím tvoju dušu zblednutú.

Nechcem viac žiť v tvojich predstavách.

a nakoniec... ticho... a plač,
ostali, aby mohli sprevádzať vaše duše k nebesám.

 Báseň
Komentuj
 fotka
orfea2  19. 4. 2009 16:18
plakali obidvaja?

lebo mali dovod. chapem oboch
 fotka
petrush  30. 6. 2009 20:28
ci pana ta toto som necitala...to je fajneee...
Napíš svoj komentár