Pokoj

Ten pocit. Vylejem vriacu vodu na kocku ľadu. A topí sa celé moje vnútro. Para stúpa z úst. Ale cigareta nehorí. Nikto si ma nevšimne. Nikto ma nevidí. Som sám na cintoríne a hľadám Ťa. No Ty si nezomrela. Hľadám Ťa na neznámom mieste. Po čase zistím, že riadim auto bez volantu. Nemám tu moc, dať mu smer. Pokojne sa obzerám, z okna Ti zamávam. Zamávam naposled. Rútim sa dialnicou do pekla. Návratu už niet. Chcel som držať Tvoju ruku v mojej. Cítiť teplo Tvojho tela. Raz si všetko odnesiem zo sebou. Ešte nevieš že ma stratíš. Len tak skončiť zo starími časmi. Roztopiť ich z ľadu na vodu, ktorá po čase sa aj tak roztopí. Stretnúť sa na cintoríne, hľadieť na náš hrob. Z prachu na prach sa prevrátiť, a mať štastie že ma vietor nerozfúka. Pomaly sa ponáhľam po dialnici. Dialnica... jediné miesto kde mám slobodu a voľnosť... aj ked smeruje do pekla.

Ta cigareta života už horí. Míňa sa tabak a neviem ako to zadržať. Prikladám ju k ústam, potiahnem si riadny šľuk môjho už aj tak dosť horkého života. Ten dym čo stúpa z mojich úst, tie myšlienky v hlave, ten kyslík v pľúcach, tá divokosť v srdci. Všetko víde von s dymom. Ja ostávam prázdny. Ako po každom vydýchnutí.

Prečo všetkých zaujíma tá cigareta? Prečo ju chce každý ochutnať? Je moja, nedám ju nikomu. Prečo sa pýtate iba na ňu? A nikoho nezaujíma tá rozliata voda okolo mňa? Všimnete si ju, až ked sa bude všetká pariť preč, do nenavrátna. Dajte mi už pokoj s tou cigaretou. Keď budem chcieť, tak vás ponúknem.

Aká irónia. Naburám na dialnici. Na dialnici ktorá smeruje do pekla. Ani som tam nedorazil a už som rozbity. Bože neskúšaj ma už. Stále nevieš koľko vládzem? Kam sa pozeráš ak nie na nás? K Čomu si nás stvoril ak nie k obrazu svojmu?

Svet sa bojí prázdnych ľudí. Som len prach. Letím svetom a neviem kedy sa pominiem. Vydával som sa za anjela, preto trpím. Budem potrestaný, pokial žijem. Som nekompletne požehnaný.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu